Vo vzdialenej krajine mi žije vzdialený synovec. S jeho dávno zosnulým otcom, mojim bratancom, sme bývali dobrí kamaráti. Tento synovec, s ktorým som sa nikdy osobne nestretol, ma objavil v korešpondencii jeho otca, našiel ma na internete a už hádam desať rokov si dopisujeme. Spočiatku som mu posielal fotografie a moje spomienky na jeho otca, v posledných rokoch si píšeme o […]

Máme so ženou štyri deti a už aj niekoľko vnúčat. Obaja sme mali dobrú pracovnú kariéru a už sme aj pár rokov na penzii. Obaja sme chodili do škôl v ktorých náboženstvo bývalo jedným z povinných predmetov. Ja osobne som nemal ten predmet bohvieako rád a keď zrazu zmizol mi vôbec nechýbal. Moja Rodina nebola nábožná, do kostola sa chodievalo – ak vôbec – iba […]

Prišiel som na medzinárodné letisko dobrú hodinu pred odletom, preliezol cez všetky prekážky až nakoniec som sa dostal do priestoru na čakanie. Až tam som objavil že moje lietadlo mešká asi dve hodiny… Poprechádzal som sa po hale až napokon som sa posadil na jedno z mála prázdnych miest. Okolo sedeli ľudia z mnohých končín sveta a v rôznych štádiach čakania, od […]

Už raz dávno múdry Ezop… …napísal rozprávku o husi ktorá kládla zlaté vajcia. Po ňom tú rozprávku napísalo veľa iných a v rôznych obmenách. Naposled tuším akýsi Marks, ale ten ju z akýchsi dôvodov nestihol domyslieť do dôsledkov… Obsah rozprávky je podobný vo všetkých tých obmenách: hus kladie zlaté vajcia a ľudia ktorí ju vlastnia bohatnú. Až raz jeden z […]

Nasledovný text mi poslal kamarát z Čiech a mám dojem že jeho názor je dosť zaujímavý aby si ho prečítali viacerí. “Bereme na potaz učené bakaláře…” Nedávno jsem slyšel na anglických kanálech zajímavou výslovnost slova Czechia. Znělo to něco jako Čečia, Cečia; jeden z kanálů dával to slovo do spojitosti s dosti blízkým slovem Čečnia (Čečensko). Spojitost […]

Poznáme sa so ženou dosť dlho aby som vedel čo povedať, ako to povedať a kedy to povedať; žena povie čokoľvek, akokoľvek a kedykoľvek, to je taká naša mlčanlivá dohoda. Sediac v obývačke som sa prehraboval v počítači, žena čosi čítala. Keď som na obrazovke niečo zbadal som nemúdro zamrmlal “aká pekná žena”. Moja žena to zachytila, vstala zo stoličky a […]

Po príchode do Austrálie v septembri roku 1968 sme boli ubytovaní v armádnych barakoch. Spoznali sme sa tam s asi päťdesiatimi rodinami z Československa, s ktorými sme sa potom stýkali dlhé roky. Po pár týždňoch a mesiacoch sme postupne tie baraky opúšťali podľa toho kde sme si našli zamestnania a ubytovania. Z tých asi päťdesiatich sa iba dve rodiny časom vrátili do […]

Z Bratislavy sme odišli v auguste roku 1968, žena v deviatom mesiaci, jednoročný syn a ja. Vo Viedni sa nám narodil druhý syn. Do vzdialenej krajiny sme sa dostali o mesiac neskôr. Bez peňazí, bez majetku, bez znalosti miestnych zvykov a zákonov. Ja som miestnu reč, angličtinu, ovládal celkom dobre, žena tak asi na úrovni prvej učebnice. Moje zahraničné kvalifikácie neboli […]

Pred pár týždňami mi pár kamarátov poslalo zprávu s vlákenkom: vraj kúsok môjho blogu v Pravde o Dynamitke bol použitý v relácii o fabrikách na Slovensku. To vlákenko mi privolalo na obrazovku 23-minútovú reláciu o fabrike v ktorej som kedysi chvíľu pracoval a o ktorej som napísal pár riadkov spomienok. O tej relácii nemám žiadnu mienku. Nepoznám jej pozadie, nepoznám […]

V auguste roku 1968 sa nám dvom so ženou podarilo z Bratislavy prešmyknúť cez škáru v železnej opone. Nemali sme ani groša, okrem šiat na sebe sme nemali žiadne veci. Za sebou sme nenechali nič cenného, lebo po nejakých 25 rokoch vzájomnej práce sa nám nepodarilo nahonobiť nič; obaja sme bývali v bytoch u svojich rodičov. Láskavé Rakúsko nás ubytovalo, nakŕmilo, […]