Stvoriteľ sveta si raz smerom na východ od Edenu kúpil peknú záhradu, a a na svoju podobu si stvoril človeka menom Adam aby mu tam záhradníčil. Adam pracoval, ale po čase, vidiac ako všetky iné tvory naokolo žijú v dvojiciach, si posťažoval Stvoriteľovi že aj on by si rád sem priviedol z neďalekej dediny nejakého šikovného spoločníka. Stvoriteľ si povzdychol, […]

Vzduch okolo zeme je plný elektrónov, ktorých jedna zo spoločných vlastností je vyjadrovaná pojmom napätie, a je udávaná vo veličinách nazvané Volty. Zem sama neobsahuje žiadne elektróny, teda má nulové napätie, alebo nulové Volty. Vzduch nad ňou však elektróny obsahuje s výškou v stále stúpajúcich množstvách. Ich napätie sa dá merať; bolo zistené že napätie […]

Po knihe Mareka Váchu Posvátná země som si mal možnosť prečítať ešte jednu knihu od toho istého autora. Táto kniha je o stupienok menej čitateľná než Posvátná země, lebo sa zaoberá náboženstvom, bohom, vzájomným vzťahom autora a náboženstva, a ich vzťahom k spoločnosti (a nepriamo vzťahom spoločnosti k náboženstvu). Po dôkladnom zamyslení sa mi neodbytne […]

Láskavosťou kamarátov v Bratislave sa mi dostala do rúk malá knižočka nazvaná Místo na němž stojíš je posvátná země. Autor Marek Vácha je podľa wikipedie katolícky kňaz, teológ, prírodovedec a spisovateľ. Na svojich 46 rokov toho dosiahol veľa, napísal tiež pár kníh, a mal možnosť aj trochu cestovať po svete. V knihe sa zamýšľa nad etikou ľudského života, […]

Svoje začiatky v živote som opísal v blogu (1a) Detstvo v Bratislave. Zmienil som sa v ňom že v rodine v čase môjho detstva (1936-1950) sme používali štyri jazyky. Základom boli slovenčina typu Šaľa-nad-Váhom-a-železnice (podľa deda z otcovej strany pôvodu a zamestnania), a medzi staršími sa hodne používala maďarčina. Hodne sa v rodine rozprávalo aj po nemecky: […]

Máme veľkú záhradu medzi zanedbanými pozemkami. Ohradená je z troch strán asi meter vysokým plotom. O dva pozemky ďalej, asi 200m od nášho plota je dom kde bývajú muž so ženou, obaja okolo 35-roční. Do záhrady chodíme so ženou 3-4 krát do týždňa. Temer po každý krát keď tam sme pribehne za nami ich pes: Zvyčajne prinesie so sebou tu tenisovú loptu, tam kus dreva, […]

Koniec vojny. Niekedy roku 1942-43 sa u nás na stole objavil zázrak – kryštalové rádio. Pozostávalo z drevenej skrinky s dvomi bakelitovými gombíkmi na prednej strane, a sklenenej rúrky s malou páčkou na boku. V rúrke bol striebristý kryštálik na jednom konci, a tou páčkou bolo treba manipulovať drótik v sklenenej rúrke aby sa dotkol toho kryštálika: Vzápätí sa ozvala v […]

Roky vojny. Vojna nám v rodine začala nenápadne, aspoň z môjho štvorročného hľadiska. Najprv k nám prestali chodiť po maďarsky hovoriaci príbuzní, ktorí bývali v okolí Šale nad Váhom, ktorá počas vojny “odcestovala” do Maďarska. Keď okolo roku 1940 vypukol blázinec neoficiálne zvaný Češi peši do Prahy (a po maďarsky Minden drága visza Prága) odišla naša […]

Humpolec a prvé školy.. Až do mých asi patnácti let jsme byli v Humpolci každým rokem v červenci a srpnu, někdy i jindy. Bydleli jsme u dědy a babičky Havelkové na Kasárnech, naproti fabrice J. F. Jokl. Rodiny jsme tam tehdy měli ještě dost: na Lnářské bydlel praděda Adolf Havelka, nad pekařstvím Viléma Drbala bydleli strejda Pepa a teta Emilka Nechanická, na […]

Materinská reč. Doma sa hovorilo rečou aká sa práve hodila: základom bola slovenčina, premiešaná s češtinou, kvôli mame a jej českej rodine; všetcia zo slovenskej strany vedeli plynne po maďarsky a po nemecky, a keď prišiel niekto neznalý slovenčiny alebo češtiny tak sme sa bavili jeho rečou. Český dedo Havelka aj po rusky zaspieval, alebo sa rozhovoril keď naďabil na […]