Spomienky.

Vo vzdialenej krajine mi žije vzdialený synovec. S jeho dávno zosnulým otcom, mojim bratancom, sme bývali dobrí kamaráti. Tento synovec, s ktorým som sa nikdy osobne nestretol, ma objavil v korešpondencii jeho otca, našiel ma na internete a už hádam desať rokov si dopisujeme. Spočiatku som mu posielal fotografie a moje spomienky na jeho otca, v posledných rokoch si píšeme o udalostiach v našich Rodinách. Jedna z tých udalostí v jeho Rodine stojí za zmienku.

Tento synovec má osemnásťročného syna. Tento syn mal pred nedávnom maturitné skúšky. Spolu s dvomi jeho kamarátmi, členmi miestnej dokoženespratnej mládeže, má v ich malom meste nie príliš dobrú povesť. Navyše, za celé dlhé roky gymnázia sa títo traja nedostali s ich známkami vyššie než kúsoček od dna. Ledva teda postupovali z roka na rok, a zrazu sú tu maturity, ktorých výsledky budú určovať smer do ďalšieho života.

Pár týždňov pred maturitami zavítal do ich mestečka miestny katolícky arcibiskup. Môj synovec, spolu s jeho synom a jeho dvomi kamarátmi, sa rozhodli na toho arcibiskupa pozrieť. Vypočuli si omšu a po nej boli pozvaní na trávnik za kostolom sa s pánom arcibiskupom porozprávať.

Chvílu tam postávali až pokým prišla na nich rada a pán arcibiskup stál pred nimi, vo vysokej čapici, v pôsobivých plášťoch, a pýta sa mojho vzdialeného synovca že “a ty, môj syn, čo mi máš o sebe povedať?”.

Môj synovec hovorí že za seba toho nemá veľa čo povedať, ale “tuto môj syn a jeho dvaja kamaráti majú o týždeň maturity a naša celá Rodina je zúfalá lebo chlapci majú malú nádej sa cez tie maturity preškriabať”.

Arcibiskup mávol rukou: “Nic si z toho nerobte, pánboh sa vie vysporiadať aj s horšími situáciami”. Nato sa obrátil k chlapcom, každému sa dvomi prstami dotkol čela, spakruky pred nimi zamával znak kríža a poodišiel k ďalšej skupine ludí.

Keď o pár týzdňov dostal môj synovec do rúk výsledky neveril svojim očiam: jeho synček prešiel cez maturitné skúšky s najlepšími možnými známkami! A nielen to, jeho dvaja kamaráti takisto, všetcia traja skončili ako najlepší z celého ich ročníka!

O pár týždňov neskôr dostal syn môjho vzdialeného synovca miesto na najlepšej miestnej univerzite, presťahoval sa do hlavného mesta do blízkosti tej školy – a teraz čakám na ďalšie zprávy…