Spomienky.

Máme so ženou štyri deti a už aj niekoľko vnúčat. Obaja sme mali dobrú pracovnú kariéru a už sme aj pár rokov na penzii. Obaja sme chodili do škôl v ktorých náboženstvo bývalo jedným z povinných predmetov. Ja osobne som nemal ten predmet bohvieako rád a keď zrazu po komunistickom prevrate zmizol mi vôbec nechýbal. Moja Rodina nebola nábožná, do kostola sa chodievalo – ak vôbec – iba na polnočnú omšu. Z náboženstva mi zostali v pamäti iba niektoré príhody zo Starého zákona, niektoré príhody zo života Ježišovho, no a, samozrejme, Desatoro božích prikázaní:

1. Ja som Pán, Boh tvoj! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.
2. Nevezmeš meno Božie nadarmo.
3. Spomni, aby si deň sviatočný svätil.
4. Cti otca svojho i matku svoju.
5. Nezabiješ.
6. Nezosmilníš.
7. Nepokradneš.
8. Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu.
9. Nepožiadaš manželku blížneho svojho.
10. Nepožiadaš majetku blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho je.

V detstve som ich všetky vedel naspamäť. Nie všetkým som vtedy rozumel, napríklad tým o zosmilnení a krivom svedectve; ani si nespomínam že by som sa podľa nich v živote vedome riadil, pripadali mi samozrejmé. Prvé tri mi nepripadali dôležité nakoľko som nebol nábožensky založený, ale nespomínam si že by som ich nejako porušoval. V našej Rodine sa nenadávalo, dni sviatočné boli iba vítanou zmenou v jednotvárnosti života, hoci sa sviatočnými nenazývali.

O veľa rokov neskôr som objavil báseň od amerického básnika Ehrmana, ktorá mi pripadala ako doplnok k tomuto Desatoru. V angličtine sa nazýva Desiderata, niečo ako Veci žiadúce po slovensky (nech mi je ten neumelý preklad prepáčený):

Kráčaj pokojne uprostred hluku a zhonu, a pamätaj, aký pokoj môže byť v tichu. Pokiaľ je to možné, bez kapitulácie bud‘ v dobrom vzťahu so všetkými osobami. Vyslov svoju pravdu potichu a jasne; a počúvaj iných, dokonca aj hlúpych a nevedomých, aj oni majú svoj príbeh.

Vyhni sa hlučným a agresívnym osobám, ubíjajú ti ducha. Ak sa porovnávaš s ostatnými, môžeš sa stať márnivým a zatrpknutým, lebo vždy budú väčšie a menšie osoby ako ty. Teš sa zo svojich úspechov aj svojich plánov.

Zaujímaj sa o svoju vlastnú kariéru, akokoľvek skromnú; Je to skutočné vlastníctvo v meniacom sa toku času. Buď opatrný vo svojich obchodných záležitostiach; lebo svet je plný podvodov. Ale nech ťa to nezaslepí voči tomu, aká cnosť existuje; mnohí ľudia sa usilujú o vysoké ideály; A všade je život plný hrdinstva.

Buď sám sebou. Najmä nepredstieraj náklonnosť. Ani nebuď cynický, pokiaľ ide o lásku; lebo tvárou v tvár všetkej vyprahnutosti a rozčarovaniu je trvalá ako tráva.

Prijmi pokorne radu rokov, bez lútosti odovzdávaj veci mladosti. Vychovávaj silu ducha, ktorá ťa ochráni v náhlom nešťastí. Ale netráp sa temnými predstavami. Mnohé obavy sa rodia z únavy a osamelosti. Okrem zdravej disciplíny, buď k sebe jemný.

Si dieťa vesmíru, nie menej ako stromy a hviezdy; Máš právo tu byť. A či je ti to jasné alebo nie, Niet pochýb o tom, že vesmír sa vyvíja tak, ako by mal.

Preto buď v pokoji s Bohom, nech si Ho predstavuješ akokoľvek,
a nech je tvoja práca a túžba akákoľvek, V hlučnom zmätku života udržuj si pokoj so svojou dušou.

So všetkou svojou hanbou, drinou a zlomenými snami, Stále je to krásny svet. Buď veselý. Snaž sa byť šťastný.

Ako sme sa tak so ženou pretĺkali životom, prácou, zárobkom, chorobami, zraneniami, príbuznými, a ako nám deti prichádzali, rástli a odchádzali, pomaly sme si vytvorili naše vlastné desatoro, naše vlastné Veci žiadúce, ktoré sme vštepovali našim deťom:

(Nájdite si dobrých rodičov),

Majte dobrý vzťah so svojou Rodinou, blízkou aj rozšírenou,

Nájdite, udržujte a vážte si dobrých priateľov,

Objavujte svoje silné a slabé stránky,

Vytvorte si vlastné miesto na bývanie,

Založte si a vychovajte svoju vlastnú Rodinu.

Toto naše „desatoro“, teda vlastne „pätoro“ sme si vytvorili spoločnými silami, pri spoločných obedoch, pri hrách v záhrade, pri návštevách, pri rôznych rodinných príhodách. Pred časom sme so ženou s tichým potešením objavili že naše deti majú Desideratu a toto „pätoro“ vylepené na stenách v miestnostiach kde si robia domáce úradovania. Nie však všetky štyri, iba tri! To štvrté, mladší syn, ich vylepené nemá. Nemá ich vylepené lebo nemá vlastnú stenu –momentalne (2022-23) býva s nami v našom dome. Dlhé roky býval ďaleko od nás, tam, kde práve pracoval, býval v podnikových ubytovniach, v prenájmoch, atd‘. Prijali sme ho lebo je náš syn a tiež z ľútosti, lebo za posledných pár rokov podstúpil niekoľko ťažkých operácií – mozočku, zlomenej paňvy, pravého predlaktia, pravého pleca, atď., a pomaly sa z nich zotavuje. Väčšina z nich – ak nie všetky – boli následkom jeho neopatrného a dosť neviazaného spôsobu života. O jeho priateľoch nevieme, okrem niekoľkých z jeho detstva, ktorí sa k nám kedysi prichádzali hrávať; vlastnú rodinu nemá, ani vlastné miesto na bývanie.

Nakoľko nie je príliš zhovorčivý nevieme nič o jeho životných cestách a ideáloch, nič o jeho bohoch; sme si iba (temer) istí že nikoho nezavraždil, ani ničoho nepokradol (také hriechy proste nemáme v rodine); o iných tých poučeniach si istí nie sme.

Je takto, chudáčisko, postihnutý lebo celý život ignoroval väčšinu z tých základných múdrostí (z posledných piatich všetky), alebo mal proste v živote smolu?