Spomienky.

(21) Čo robí konštruktér (1/6). Keď som mal asi 33 rokov mi povedal kamarát ze automobilka GM hľadá konštruktérov, a tak som sa prihlásil. Nikdy predtým som konštruktérom nebol, nikdy som sa o autá nezaujímal, a dávno na gymnáziu som mával z geometrie aj rysovania trojky a štvorky. Po mature som pracoval ako letecký mechanik, zememerač, robotník a letecký kontrolór. V […]

Roku 1995 som bol v Prahe navštíviť môjho otca, vtedy už 84-ročného. Nevideli sme sa vtedy už 27 rokov, a tak sme strávili pár dní v jeho byte ponorení v spomienkach a v debatách. Po pár dňoch som si spomenul na jednu moju sesternicu, Krasavu, ktorá bývala v Písku, a s ktorou sme sa nevideli už hádam aj 30 rokov. Každých 5-6 rokov sme si vymenili vianočné pozdravy, a to […]

Jedna z príhod. Ďaleko za hranicami máme jednych známych. On je inžinier a pochádza z väčšieho mesta; ona je účtovníčka, pochádza z jednej malokarpatskej vinohradníckej dediny. Niekedy pred dvadsiatimi rokmi jej zomrel otec, vinohradník. Anke bolo jej dvomi sestrami, ktoré stále bývajú v tej malokarpatskej dedine, povedané že otec všetok majetok prenechal svojej žene, ich […]

Prečo sa nepriznať: celý život som zápasil s ich nedostatkom. Že by som ich nemal, či už slobodný, alebo ženatý postupne so štyrmi deťmi, na to si sťažovať nemôžem. Sťažovať si však môžem na môj nedostatok peňažnej vychovy a najmä finančnej disciplíny. Doma rodičia aj starí rodičia hospodárili s peniazmi podobným spôsobom: čo prišlo sa minulo a čakalo sa na […]

8. Šiel som kamsi autom. Motor už bol naštartovaný keď žena vybehla z domu s akousi krabicou: “Daj toto Haničke, prosím ťa, aj tak ideš pomimo”. Položil som krabicu na sedačku, vycúval na cestu a o tri minúty som už bol pred domom našej mladšej dcéry Hanky. Práve dokŕmila jednoročného Janka, ktorý sa s obvyklým radostným krikom doškobŕtal ku mne; Roxy, ich hafan, […]

1. Vo februári roku 2010 zomrela teta Ruženka, sestra môjho otca. Bola poslednou z našej rodiny predchádzajúcej generácie, o pár mesiacov mala sláviť svoje deväťdesiate narodeniny. Naposledy som s ňou bol v januári roku 2007. Pár mesiacov pred smrťou sa presťahovala do Prahy, do prenajatého bytu v dome v ktorom býva moja sestra. O jej smrti som sa dozvedel iba z druhej ruky, […]

Ešte sa chcem trochu zmieniť o celkovej atmosfére v riadení leteckej prevádzky nad územím Slovenska v tých rokoch. Prístup k práci. Tie takzvané socialistické štáty v tej dobe sa pýšili že sa im podarilo nastoliť beztriednu spoločnosť; že u nich nie je ani vykorisťovateľov ani vykorisťovaných, každy je odmenený podľa práce ktorú vykonáva, atď. Súčasne však […]

Všetko má svoj koniec. Z riadenia leteckej prevádzky som odišiel v tieni zaručeného väzenia koncom augusta roku 1968. Šéfom som na stole zanechal fascikel asi 20 cm vysoký so všetkým čo som za posledných 5-6 rokov nazbieral. Neviem, čo sa s ním stalo. Faktom zostáva že o pár rokov radar na „mojom“ kopci bol aj postavený, dokonca dva radary: jeden pre riadenie […]

Ako sa stavali dve radarové strediská. Vrcholce, ktoré som vybral boli iba pár kilometrov nad Račou, na východnom okraji Bratislavy. Boli v ekologicky chránených lesoch, a prístup k nim bol iba po rozblatených lesných cestách a chodníkoch. K vrcholcom, ani do ich blízkosti, neviedli žiadne inžinierske siete. Peniaze neboli, ani ochota, a samozrejme ani záujem vedenia. O tých […]

Pár slov o radare. V našej kancelárii bola aj obrazovka primárneho radaru*. Vlnové dĺžky na ktorých tento radar pracoval mali podobné vlastnosti ako vlnové dĺžky našich vysielačov a prijímačov. Dôsledkom bolo že lietadlá v malých výškach (medzi 1200 až 1800 metrami), bolo vidieť iba do vzdialenosti 40 až 150 kilometrov od Bratislavy, a letecké taxíky vôbec.. Radar mal […]