Spomienky.

Materinská reč. Doma sa hovorilo rečou aká sa práve hodila: základom bola slovenčina, premiešaná s češtinou, kvôli mame a jej českej rodine; všetcia zo slovenskej strany vedeli plynne po maďarsky a po nemecky, a keď prišiel niekto neznalý slovenčiny alebo češtiny tak sme sa bavili jeho rečou. Český dedo Havelka aj po rusky zaspieval, alebo sa rozhovoril keď naďabil na […]

Potraviny. Podľa všetkého čo som počul, videl a zažil rodina bola, aspoň čo sa potravín týka, nielen naprosto sebestačná, ale bola schopná hodne vecí predávať, alebo vymieňať za také ktoré sme nemali: podľa sezóny ovocie a zeleninu, mlieko, syry, med, sliepky, vajcia, kačice, slaninu, klobásy. Vtedajší politický system takejto sebestačnosti prial a ju podporoval. Nikto […]

Začiatok článku je na http://karol3.blog.pravda.sk/2011/03/09/1/ Po vyše styridsiatich rokoch, okolo Vianoc roku 2005 som sa na tie miesta bol pozrieť. Pár dní predtým som ich videl z vlaku, a temer som ich ani nemohol nájsť: železničné štreky sú tam premiestnené, celá plocha je rozkúskovaná na maličké záhrady a tu a tam stojí dom typu od akého by sa každý architekt […]

Pár týždňov po tom ako som si pred mnohými rokmi spísal čo som nedávno zverejnil v predchádzajúcom blogu, priviedla k nám naša staršia dcéra jej kamarátku Dianu. S Dianou vyrastali, a Diana bola u nás od malička skoro tak často ako naša dcéra (áno, občas u nás aj spala, hoci bývala iba naproti cez cestu). Diana priviedla so sebou jej „partnerku“ Connie. Na Dianu […]

(36) Zamyslenie. Kedysi som sa chcel stať pilótom na stíhacích lietadlách. Ako 18-ročný som v aeroklube získal diplom športového pilóta motorových lietadiel, podal prihlášku a absolvoval povinnú lekársku prehliadku. Na moje prekvapenie som do kurzu vojenských pilótov nebol prijatý lebo som bol o jeden centimeter vyšší než bola maximálna prijateľná výška. Dlho-predlho […]

Roku 2004 som bol po dlhšom čase v Česku aj na Slovensku, a rozhodol som sa ponavštevovať všetkých našich príbuzných, vrátane aj tých najvzdialenejších. Prvou z tých, ktorých som navštívil, bola ženina teta žijúca v Chebe. Bývala tam v dvojizbovom byte aj s mužom a bratom. Hneď na začiatku návštevy som s nimi spravil pár fotografií s digitálnou kamerou, tak, […]

(34) Námezdný inžinier (8/8). Niekedy roku 2004, ponáhľajúc sa k práve oznámenej havárii, havarovala na serpentíne v neďalekých kopcoch sanitka. Posádku tvorili dvaja muži, obaja skúsení medici. V jednej zo zatáčok sa vozidlo rozhodlo ísť rovno, vbehlo do lesa a obaja muži zostali namieste mŕtvi. O krátky čas po tejto nehode sa objavil v kancelárii kde som práve […]

(33) Námezdný inžinier (7/8). Do penzie som odišiel roku 2007 keď som mal 71 rokov. Všetkým, pre ktorých som pracoval, a s ktorými som spolupracoval, som oznámil že toho mám už dosť, čo som aj mal. Text, z ktorého som tieto blogy vydestiloval som si začal písať hneď v nasledujúcich dňoch, ale blogovanie som nemal vtedy na mysli. Ponáhľal som sa, lebo som očakával […]

(32) Námezdný inžinier (6/?). Malé ospravedlnenie: v predošlom blogu som spomenul mená troch inžinierov z Toyoty – nesprávne! Tí tam vtedy ešte neboli, s nimi som spolupracoval až o dve autá neskôr, v rokoch 2000-2003. A teraz naspäť k nákladným autám, na ktorých som pracoval v rokoch 1995 až 2000. Vyrábali tam nákladné autá, od najmenšieho, ktorý sa používal […]

V Micubiši som skončil v januári roku 1993. Pár týždňov som si dával do poriadku papiere a užíval si dovolenku. Jedného dňa mi zavolal občasný priateľ, že sa dopočul že môj kontrakt v Micubiši vypršal, a že či by som mal záujem pracovať pre výrobcu nákladných áut, kde on bol hlavným elektrickým inžinierom: samozrejme, že záujem som mal… Mimochodom, […]