Založ si blog

(35) Rodinné fotografie.

Roku 2004 som bol po dlhšom čase v Česku aj na Slovensku, a rozhodol som sa ponavštevovať všetkých našich príbuzných, vrátane aj tých najvzdialenejších.

Prvou z tých, ktorých som navštívil, bola ženina teta žijúca v Chebe. Bývala tam v dvojizbovom byte aj s mužom a bratom. Hneď na začiatku návštevy som s nimi spravil pár fotografií s digitálnou kamerou, tak, ako ma žena požiadala. Naspäť v hoteli som tie fotky presypal do môjho počítača, laptopu.

Na druhý deň som počítač priniesol do tetinho bytu, zapol, a na obrazovke sa objavila prvá fotografia, tety s jej mužom a bratom. Teta, vtedy už vyše 70-ročná, skríkla, nadmieru vzrušená – akoby som ju aj teraz počul: „Ježišmarjá, já tady vypadám hrozně!“; pri ďalšej fotke takisto, pri ďalšej tiež, atď., až do konca. Nepripisoval som tej epizódke vtedy nič.

Po pár dňoch som spal dve-tri noci v byte u mojej sestry v Prahe. Býva tam so svojim mužom, a v blízkom byte býva aj jej dcéra so synom. Hneď prvý deň sme si spravili pár skupinových fotiek a dal som ich do počítača. Na „premietanie“ sa dostavili všetcia. Len čo sa objavila prvá fotografia, sestra vykríkla „Ježišmarjá, vypadám opravdu tak hrózně?!“; jej dcéra poznamenala „Já taky – dá se to vygumovat?“. Dívajúc sa so sestriným mužom a ich vnúčikom na tie fotografie sme sa zhodli že fotky nie sú k tým dvom dievčatám ani lichotivé, ani nelichotivé, proste ich ukazujú aké sú.

O pár dní som spal jednu noc u bratanca v Hradci Královém. Epizóda sa opakovala: len čo sa objavila na obrazovke prvá fotka jeho žena zalamentovala „Jak jen já zde hrozně vypadám…“

To isté sa opakovalo v Bratislave pri návšteve u tety Ruženky, vtedy už vyše 80-ročnej; u mojej sesternice; u kamarátov v Bratislave a v Nitre, a nakoniec u kamarátov ktorí bývajú v ďalekej Tornali. Všade tie ženy videli na fotografiach iba seba, a všetky do jednej boli nespokojné so svojimi výzormi. Žiadna si nevšimla že na fotke sú aj iné osoby, aspoň teda žiadna z nich sa o iných osobách nezmienila.

Teraz trošku inak, ale badám tu akúsi súvislost: po ceste domov som musel pár hodín čakať na letisku v Singapúre. Poprechádzal som sa po kilometer dlhej hale, a usadil sa pred televízorom. Chvíľu som ho nevnímal, ale napokon mi uši zachytili slová „desert fox marshal Rommel“ – ach, dosť už so svetovou vojnou, pomyslel som si… Po chvíli som sa chtiac-nechtiac sústredil. Na obrazovke bol rozhovor s jedným starým manželským párom Arabov, ktorí žili v púšti na akejsi kamenistej vyvýšenine. Ten pár bol jedinými svedkami stretnutia anglických a nemeckých tankov, ktoré sa odohralo v údolí pod ich vyvýšeninou pred nejakými 30 rokmi.

Najprv svedectvo muža, ako som si ho zapamätal: odtiaľ (ukázal rukou doprava) sa v diaľke objavili akési čierne chrobáky, a odtiaľ (ukázal doľava), na nich iné chrobáky strieľali. Hluk to bol strašný, kamene sa nám tu triasli, aj kozy sa tlačili do kúta. Chrobáky, o ktorých sme sa neskôr dozvedeli že to boli tanky, sa k sebe približovali, ale viac som potom nevidel, všetko bolo zakryté prachom a dymom. Keď to stíchlo, a prach a dym sa usadili, som tam našiel rozbité mašiny a veľa mŕtvych cudzincov v podivnom oblečení…

Toľko svedectvo muža.

Svedectvo jeho ženy: začal strašný hluk, bála som sa a utiekla do domu (ktorý zvonka vyzeral ako kopa kamenia, mimochodom); aj v dome som ten hluk počula a zapchala som si uši – nepomáhalo; bolo mi hrozne; nevedela som čo robiť, plakala som; neviem ako dlho ten hluk trval; všade v dome bol prach a dym a smrad; keď to prestalo muž sa tam šiel pozrieť. Bála som sa že sa mu niečo stane, že tu zostanem sama, odhovárala som ho…

Spomenul som si na moje príbuzné a priateľky, a zdalo sa mi že tu vidím akúsi podobnosť: moje dievčatá videli na fotkách iba seba; tento Arab rozprával čo videl, jeho žena rozprávala o tom aký účinok malo na ňu to čo sa dialo pred nimi.

Doma pri predvádzaní fotiek som sa o tomto všetkom zmienil mojej žene. Tá s reakciami našich príbuzných naprosto sympatizovala, a obvinila ma že som zrejme žiadnej z tých žien nedal dosť času na dôkladnú prípravu. Neoponoval som, poznajúc si ženu; iba som si pomyslel že to by som sa asi načakal…

 

(70) Odrodilec.

19.05.2021

Dear Mr. Jozef, nedávno si ma počas telefónneho rozhovoru nazval odrodilcom. Nakoľko moja slovenčina (najťažšia reč na svete!) už stratila cit pre jemné odtiene vyhľadal som si to slovo na internete a objavil som že je to nadávka, doslova muž. r. kto sa odrodil svojmu národu, vlastizradca, renegát, odpadlík Od Teba, kamaráta z detstva, to tak neberiem, použil si [...]

(79) Ženy a muži.

05.12.2020

Každý, kto pracuje na miestach kde sú spolu ženy a muži, si musí všimnúť že ženy často odchádzajú vykonať svoje telesné potreby v pároch; muži za tým účelom odchádzajú jednotlivo. V zmiešanej spoločnosti človek často počuje sťažnosti žien o tom ako ich muži vedia sedieť na záchodoch „celé hodiny“. Keď pred mnohými rokmi Rusko predstavovalo svetu ich [...]

(78) Otázka.

11.06.2020

Nebývam na Slovensku, s lekármi nemám skúsenosti a tak kladiem otázku múdrej verejnosti s prosbou o radu. Moja 84-ročná kamarátka žije v Domove dôchodcov. Nie je príliš priebojná stvora a trpí v tichosti. Lekár jej na jej bolesti predpísal liek, z ktorého jej zdravotná sestra v Domove má dávať 70mg tri krát denne. Sestra jej však dáva iba asi 25mg tri krát denne [...]

Hrusky 2

Politici vyjadrili podporu Česku, SaS avizuje pomoc pri obnove

25.06.2021 12:34

Remišová sa poďakovala ministrom za OĽANO za rýchlu pomoc zo strany slovenských záchranných zložiek.

Hrusky 2

Tisíce domácností bez prúdu, ochromená doprava na juhu Moravy

25.06.2021 11:43

Bez dodávky elektrického prúdu je v Česku po štvrtkovej búrke vyše 75 tisíc odberných miest. Na juhu Moravy je ochromená aj verejná doprava.

Tornádo na Morave, Hrušky

Apokalypsu na Moravu priniesol vietor s rýchlosťou 219 km/h, domy nemali šancu

25.06.2021 11:43

V nárazoch mohla rýchlosť vetra dosiahnuť aj viac ako 300 kilometrov za hodinu.

Tornádo na Morave, Hrušky

Tornádo na Morave: Ľudia hľadajú príbuzných a domy, ktoré neexistujú

25.06.2021 11:32

Tornádo na južnej Morave po seba zanechalo katastrofálnu spúšť. Situáciu na mieste popisuje reportér Pravdy Andrej Barát.