Založ si blog

(68) Českoslovenština.

V starom kufri som naďabil na čítanku môjho otca ktorú používal ako gymnazista v Bratislave. Knižka sa volá “ ČÍTANKA PRO VYŠŠÍ TŘÍDY ŠKOL STŘEDNÍCH”. Na druhej stránke je titulka “Výbor z literatury české doby nejnovější”. Knižka vyšla v Prahe roku 1925. Obsahuje krátke výbery z diela šesťdesiatich deviatich básnikov, spisovateľov aj literárnych kritikov. Medzi tými šesťdesiatimi deviatimi menami je aj deväť slovenských.

Názov knihy “Výbor z literatury české…” nenápadne naznačuje že aj slovenčina je do jej náručia štedro a láskavo zahrnutá. Nuž, taká bola to doba, slovenčina bola pokladaná za nárečie češtiny a mala s ňou aj splynúť do jedného jazyka československého. V pomere v knižke uvedených autorov asi šestdesiat k deviatim, teda ak… Prvý československý prezident T. G. Masaryk sa narodil a vyrástol na česko-slovenskom pomedzí kde tie dva jazyky naozaj splývaju. Nečudo že on bol jedným zo zástancov reči „československej“.

Na Slovensku som v živote nepočul Čecha rozprávať po slovensky, iba ak sa tam narodil a vyrástol. Moja vlastná mama, Češka z Humpolca, žila v Bratislave od svojich desiatich rokov, okrem pár ľudových doma v Humpolci chodila do škôl až do maturity v Bratislave roku 1930 (“vesměs čeští učitelé” hovorievala); po slovensky nikdy nepovedala ani slova, iba ak sa tomu nedalo vyhnúť, a aj to vyslovila na český spôsob.

Bratia Česi úpeli pod rakúsko-katolíckou čižmou nejakých 300 rokov, 300 rokov “temna”; Slováci žili pod maďarskou čižmou o niečo kratšie, ale o to tuhšie. Čechom pod tou ich čižmou prekvitala všetka literatúra, hudba, divadelníctvo, ba aj veda, skrátka kultúra, výrazne odlišná od rakúskej; Slovákom bola ich vlastná zem, reč a kultúra odopieraná, a umelci a vedátori, ak sa vyskytli, boli automaticky priradení k Maďarom.

Po prvej svetovej vojne Maďari zväčša odišli do Maďarska, vlastnej slovenskej inteligencie bolo poriedku a tak na Slovensko prišli vypomáhať Česi: českí učitelia, českí úradníci, českí prednostovia staníc, českí todleto a českí tamdleto. Spočiatku to fungovalo, ale po piatich-desiatich rokoch si Slováci začali uvedomovať že ich slovenská reč a kultúra, toľko dovtedy utláčaná Maďarmi, sa začína utápať pod prívalom reči a kultúry českej. A bratia Česi, sami 300 rokov “úpejúci” pod čižmou rakúsko-katolíckou, sa sami začali premienať na “českú čižmu”, na utláčateľov, utláčateľov reči a aj kultúry slovenskej; a utláčateľmi vo všetkých možných odvetviach verejného života. Utláčateľov nie násilnými, ale mäkučkými, nenápadnými, tak mäkučkými a nenápadnými že si to ani sami neuvedomovali. “Vždyť mi ti Slováci tam přeci rozuměj’ “, v ktorej vetičke je tiež nenápadný odkaz na nedávny “felvidék”, v tomto prípade v českom ponímaní…

V tomto spojení si treba hádam pripomínať nie iba dvadsiaty ôsmy október s rovnakou dávkou vďaky a rozpačitosti, ale aj deň rakúsko-uhorského vyrovnania, kedy Slováci boli hodení do náručia inej, nie práve priateľskej, kultúry: nikdy, nikdy viac!

Prišla mi na um jedna príhoda spred dvanástich rokov.

Už 40 rokov som vtedy žil v anglickom prostredí, a práve som trávil niekoľko dní u sestry v Prahe. Pre rannú prechádzku okolo blízkeho parku som mal oblečené staré tepláky sestrinho muža. Prechádzala okolo mňa skupina asi 30-ročných ľudí, mužov aj žien, a zachytil som ako ktorýsi z nich povedal „nevieš kto tu počúva“ – po anglicky. Nezdržal som sa a nadhodil som, tak aby ma počuli, niečo ako „múdre slová“. Zarazili sa, rozosmiali, a hneď ma obklopili, odkiaľ som, čo tu robím, akoto že im rozumiem, atď., atď. Nepamätám sa odkiaľ boli, iba sa mi marí že kdesi zo stredu USA, alebo z južnej Kanady, nevadí, nie je to dôležité. Dovtedy som už dva týždne hovoril s kdekým po česky, a teraz som sa zrazu zacítil ako doma. Prešli sme okolo toho maličkého parku dva-tri razy, povedali sme si čo sa dalo o dianí tam doma, t. zn. v anglickom svete, popriali sme si dobré užitie Prahy a dovoleniek, a dali sme si zbohom. A ja som si uvedomil že nie čeština, ani pár dní predtým slovenčina, sú mi mojimi rečami! Mojou rečou je už dávno angličtina. Moje deti vedia po česky a po slovensky iba pár slov, vnúčatá ani jedno, so ženou sa doma už dávno rozprávame po anglicky; v angličtine sa cítim doma viac ako v češtine a slovenčine.

A to „doma“ nie je iba v slovách, vetách a spôsobe vyjadrovania sa. To „doma“ je oveľa hlbšie: je to v spôsobe nazerania na všetko, je to v spôsobe videnia vážnych a žartovných vecí v udalostiach, v spôsobe vyjadrovania sa o politike, a aj jej chápania, a najmä – to treba vyzdvihnúť – v prijímaní čo je povedané bez urážania, bez hľadania nejakých tŕňov namierených na osoby okolo seba. To urážanie sa mi je v slovenskom a českom svete nezvyklé a nepochopiteľné. Samozrejme, aj po anglicky sa vedia ľudia navzájom urážať, to áno, ale deje sa to úmyselne a viditeľne, nie ako kedykoľvek (a často) v bežnej slovenskej a českej konverzácii.

Typická príhoda: „Tak ty nechceš tu moji svíčkovou…“, hovorí mi sestra. „Ne že nechci, ale nemůžu. S Frantíkem (jej mužom) jsme zrovna byli v KFC“. „No jo, ale Frantík to jí a ty ne. Já vím vy bohatí jste zvyklí na jiné žrádlo než na obyčejnou svíčkovou“. Pre moju sestru bohatý je každý „tam venku“. A už je urazená a až do večera „se mnou nemluví“…

(70) Odrodilec.

19.05.2021

Dear Mr. Jozef, nedávno si ma počas telefónneho rozhovoru nazval odrodilcom. Nakoľko moja slovenčina (najťažšia reč na svete!) už stratila cit pre jemné odtiene vyhľadal som si to slovo na internete a objavil som že je to nadávka, doslova muž. r. kto sa odrodil svojmu národu, vlastizradca, renegát, odpadlík Od Teba, kamaráta z detstva, to tak neberiem, použil si [...]

(79) Ženy a muži.

05.12.2020

Každý, kto pracuje na miestach kde sú spolu ženy a muži, si musí všimnúť že ženy často odchádzajú vykonať svoje telesné potreby v pároch; muži za tým účelom odchádzajú jednotlivo. V zmiešanej spoločnosti človek často počuje sťažnosti žien o tom ako ich muži vedia sedieť na záchodoch „celé hodiny“. Keď pred mnohými rokmi Rusko predstavovalo svetu ich [...]

(78) Otázka.

11.06.2020

Nebývam na Slovensku, s lekármi nemám skúsenosti a tak kladiem otázku múdrej verejnosti s prosbou o radu. Moja 84-ročná kamarátka žije v Domove dôchodcov. Nie je príliš priebojná stvora a trpí v tichosti. Lekár jej na jej bolesti predpísal liek, z ktorého jej zdravotná sestra v Domove má dávať 70mg tri krát denne. Sestra jej však dáva iba asi 25mg tri krát denne [...]

ministerstvo zdravotníctva, zdravotníctvo, mz sr

Rezort zdravotníctva sa priebežne pripravuje na tretiu vlnu pandémie

28.07.2021 12:15

Nemocnice sú pripravené v prípade potreby prispôsobiť svoje kapacity pre pacientov s ochorením COVID-19, pracuje sa aj na zvýšení zaočkovanosti, uviedlo MZ SR.

Raši

Hlas kritizuje vládu za slabú prípravu na tretiu vlnu pandémie

28.07.2021 12:09

Raši poukázal na potrebu ochrany hraníc, zabezpečenie trasovania, liekov či podpory pre nemocnice a ambulancie.

SR Prešov OC koronavírus očkovanie Janssen POX

Malo by byť očkovanie proti COVID-19 povinné? Ak áno, podľa veku či profesie?

28.07.2021 12:00

Malo by byť očkovanie proti koronavírusu povinné? Ak áno, malo by sa týkať všetkých ľudí či len rizikových? Alebo by to malo ísť podľa profesie?

adrian pernecky

Najvyšší súd vyhovel dovolaniu v prípade starostu Malých Levár

28.07.2021 11:14, aktualizované: 11:30

Adrian Pernecký čelil pôvodne obžalobe z prečinu nebezpečného vyhrážania voči slovenskému raperovi.