Založ si blog

(68) Českoslovenština.

V starom kufri som naďabil na čítanku môjho otca ktorú používal ako gymnazista v Bratislave. Knižka sa volá “ ČÍTANKA PRO VYŠŠÍ TŘÍDY ŠKOL STŘEDNÍCH”. Na druhej stránke je titulka “Výbor z literatury české doby nejnovější”. Knižka vyšla v Prahe roku 1925. Obsahuje krátke výbery z diela šesťdesiatich deviatich básnikov, spisovateľov aj literárnych kritikov. Medzi tými šesťdesiatimi deviatimi menami je aj deväť slovenských.

Názov knihy “Výbor z literatury české…” nenápadne naznačuje že aj slovenčina je do jej náručia štedro a láskavo zahrnutá. Nuž, taká bola to doba, slovenčina bola pokladaná za nárečie češtiny a mala s ňou aj splynúť do jedného jazyka československého. V pomere v knižke uvedených autorov asi šestdesiat k deviatim, teda ak… Prvý československý prezident T. G. Masaryk sa narodil a vyrástol na česko-slovenskom pomedzí kde tie dva jazyky naozaj splývaju. Nečudo že on bol jedným zo zástancov reči „československej“.

Na Slovensku som v živote nepočul Čecha rozprávať po slovensky, iba ak sa tam narodil a vyrástol. Moja vlastná mama, Češka z Humpolca, žila v Bratislave od svojich desiatich rokov, okrem pár ľudových doma v Humpolci chodila do škôl až do maturity v Bratislave roku 1930 (“vesměs čeští učitelé” hovorievala); po slovensky nikdy nepovedala ani slova, iba ak sa tomu nedalo vyhnúť, a aj to vyslovila na český spôsob.

Bratia Česi úpeli pod rakúsko-katolíckou čižmou nejakých 300 rokov, 300 rokov “temna”; Slováci žili pod maďarskou čižmou o niečo kratšie, ale o to tuhšie. Čechom pod tou ich čižmou prekvitala všetka literatúra, hudba, divadelníctvo, ba aj veda, skrátka kultúra, výrazne odlišná od rakúskej; Slovákom bola ich vlastná zem, reč a kultúra odopieraná, a umelci a vedátori, ak sa vyskytli, boli automaticky priradení k Maďarom.

Po prvej svetovej vojne Maďari zväčša odišli do Maďarska, vlastnej slovenskej inteligencie bolo poriedku a tak na Slovensko prišli vypomáhať Česi: českí učitelia, českí úradníci, českí prednostovia staníc, českí todleto a českí tamdleto. Spočiatku to fungovalo, ale po piatich-desiatich rokoch si Slováci začali uvedomovať že ich slovenská reč a kultúra, toľko dovtedy utláčaná Maďarmi, sa začína utápať pod prívalom reči a kultúry českej. A bratia Česi, sami 300 rokov “úpejúci” pod čižmou rakúsko-katolíckou, sa sami začali premienať na “českú čižmu”, na utláčateľov, utláčateľov reči a aj kultúry slovenskej; a utláčateľmi vo všetkých možných odvetviach verejného života. Utláčateľov nie násilnými, ale mäkučkými, nenápadnými, tak mäkučkými a nenápadnými že si to ani sami neuvedomovali. “Vždyť mi ti Slováci tam přeci rozuměj’ “, v ktorej vetičke je tiež nenápadný odkaz na nedávny “felvidék”, v tomto prípade v českom ponímaní…

V tomto spojení si treba hádam pripomínať nie iba dvadsiaty ôsmy október s rovnakou dávkou vďaky a rozpačitosti, ale aj deň rakúsko-uhorského vyrovnania, kedy Slováci boli hodení do náručia inej, nie práve priateľskej, kultúry: nikdy, nikdy viac!

Prišla mi na um jedna príhoda spred dvanástich rokov.

Už 40 rokov som vtedy žil v anglickom prostredí, a práve som trávil niekoľko dní u sestry v Prahe. Pre rannú prechádzku okolo blízkeho parku som mal oblečené staré tepláky sestrinho muža. Prechádzala okolo mňa skupina asi 30-ročných ľudí, mužov aj žien, a zachytil som ako ktorýsi z nich povedal „nevieš kto tu počúva“ – po anglicky. Nezdržal som sa a nadhodil som, tak aby ma počuli, niečo ako „múdre slová“. Zarazili sa, rozosmiali, a hneď ma obklopili, odkiaľ som, čo tu robím, akoto že im rozumiem, atď., atď. Nepamätám sa odkiaľ boli, iba sa mi marí že kdesi zo stredu USA, alebo z južnej Kanady, nevadí, nie je to dôležité. Dovtedy som už dva týždne hovoril s kdekým po česky, a teraz som sa zrazu zacítil ako doma. Prešli sme okolo toho maličkého parku dva-tri razy, povedali sme si čo sa dalo o dianí tam doma, t. zn. v anglickom svete, popriali sme si dobré užitie Prahy a dovoleniek, a dali sme si zbohom. A ja som si uvedomil že nie čeština, ani pár dní predtým slovenčina, sú mi mojimi rečami! Mojou rečou je už dávno angličtina. Moje deti vedia po česky a po slovensky iba pár slov, vnúčatá ani jedno, so ženou sa doma už dávno rozprávame po anglicky; v angličtine sa cítim doma viac ako v češtine a slovenčine.

A to „doma“ nie je iba v slovách, vetách a spôsobe vyjadrovania sa. To „doma“ je oveľa hlbšie: je to v spôsobe nazerania na všetko, je to v spôsobe videnia vážnych a žartovných vecí v udalostiach, v spôsobe vyjadrovania sa o politike, a aj jej chápania, a najmä – to treba vyzdvihnúť – v prijímaní čo je povedané bez urážania, bez hľadania nejakých tŕňov namierených na osoby okolo seba. To urážanie sa mi je v slovenskom a českom svete nezvyklé a nepochopiteľné. Samozrejme, aj po anglicky sa vedia ľudia navzájom urážať, to áno, ale deje sa to úmyselne a viditeľne, nie ako kedykoľvek (a často) v bežnej slovenskej a českej konverzácii.

Typická príhoda: „Tak ty nechceš tu moji svíčkovou…“, hovorí mi sestra. „Ne že nechci, ale nemůžu. S Frantíkem (jej mužom) jsme zrovna byli v KFC“. „No jo, ale Frantík to jí a ty ne. Já vím vy bohatí jste zvyklí na jiné žrádlo než na obyčejnou svíčkovou“. Pre moju sestru bohatý je každý „tam venku“. A už je urazená a až do večera „se mnou nemluví“…

Rozdiely v spomienkach.

02.05.2022

Z Bratislavy sme odišli v auguste roku 1968, žena v deviatom mesiaci, jednoročný syn a ja. Vo Viedni sa nám narodil druhý syn. Do vzdialenej krajiny sme sa dostali o mesiac neskôr. Bez peňazí, bez majetku, bez znalosti miestnych zvykov a zákonov. Ja som miestnu reč, angličtinu, ovládal celkom dobre, žena tak asi na úrovni prvej učebnice. Moje zahraničné kvalifikácie neboli [...]

(6b) Dynamitka.

22.04.2022

Pred pár týždňami mi pár kamarátov poslalo zprávu s vlákenkom: vraj kúsok môjho blogu v Pravde o Dynamitke bol použitý v relácii o fabrikách na Slovensku. To vlákenko mi privolalo na obrazovku 23-minútovú reláciu o fabrike v ktorej som kedysi chvíľu pracoval a o ktorej som napísal pár riadkov spomienok. O tej relácii nemám žiadnu mienku. Nepoznám jej pozadie, nepoznám [...]

(71) Pohľad do minulosti.

20.02.2022

V auguste roku 1968 sa nám dvom so ženou podarilo z Bratislavy prešmyknúť cez škáru v železnej opone. Nemali sme ani groša, okrem šiat na sebe sme nemali žiadne veci. Za sebou sme nenechali nič cenného, lebo po nejakých 25 rokoch vzájomnej práce sa nám nepodarilo nahonobiť nič; obaja sme bývali v bytoch u svojich rodičov. Láskavé Rakúsko nás ubytovalo, nakŕmilo, [...]

Blinken

Blinken: Ak Rusko nezastavíme, rozpúta vo svete loveckú sezónu

08.08.2022 23:28

Spojené štáty podľa ministra považujú za dôležité postaviť sa Rusku, pretože jeho agresia proti Ukrajine ohrozuje základné princípy medzinárodného spolužitia.

chorvátsko, nehoda

Poľský autobus smrti v Chorvátsku šoféroval 72-ročný vodič

08.08.2022 22:30

Dvanásť ľudí zahynulo a ďalších 32 utrpelo zranenia, z nich 19 bolo zranených vážne.

Marina Ovsiannikovová

Ruská novinárka, ktorá protestovala proti vojne, dostala ďalšiu pokutu

08.08.2022 21:54

Ovsiannikovová sa začiatkom vrátila do Ruska.

matanzas

Kuba zápasí s mohutným požiarom v prístave, zahynul jeden hasič

08.08.2022 21:38

16 ľudí je nezvestných a 125 sa pri explózii zranilo.