Založ si blog

(47) Záhady života.

Raz k nám na pracovisko prišla nová zamestnankyňa. Asi 18-ročné dievča, pracovalo okolo telefónnej ústredne. Čoskoro začala chodiť s jedným kolegom z práce, potom s druhým, potom aj s chlapcami z iných pracovísk. Po roku-dvoch si medzi chlapcami získala celkom dobrú povesť. Hovorievalo sa že chlapci na ňu stoja v rade. Aj ja som sa do tej rady po čase postavil, ale než prišlo na mňa dievča sa vydalo za kohosi neznámeho, a odvtedy sme ju nevideli, ani o nej nepočuli.

Po nejakých päťdesiatich rokoch som sa s ňou stretol – cez SKYPE. Žije v ďalekej cudzine, bacuľatá, s tým za ktorého sa vtedy vydala, spokojná. Potešila sa že sme sa našli, vymenili sme si histórie našich životov, a nakoniec som prejavil ľútosť (nie v prítomnosti jej muža!!!) že sa vydala skôr než som prišiel na radu ja. Aj ona vraj ľutuje, a že hádam ešte niekedy si nájdeme trochu času…

Nemohol som sa jej neopýtať že prečo tých chlapcov vtedy tak striedala. Odpovedala že mala potešenie z toho ako ju obskakovali, ako sa jej lichotili, ako ju skúšali dostať do postele: všetcia rovnako, ale každý vraj trošku inak. “A čo v tej posteli, mala si z toho nejaké potešenie, nejaký pôžitok?”.

“Aby som pravdu povedala – ani nie, necítila som naprosto nič, ani s jedným z nich”, znela odpoveď…A dodala: “Nikdy som nevedela pochopiť – a stále neviem – čo vlastne vy chlapi z toho máte”.

 

Pridané o pár rokov.

Nedávno som si spomenul na kratučkú debatu s jednou z mojich dávnych lások.

Chodili sme spolu asi dva roky, láska to bola ako hrom, ale ku koncu druhého roka sa to začalo ochládzať, až to zaniklo celkom – a dodnes za ňou smútim! Nepamätám sa už kto z nás to ukončil; ťažko sa s ňou žilo. Predomnou bola dosť aktívna, „rada brúsila chlapcom nožíky“ sa o nej delikátne povrávalo. To, čo bolo predomnou, mi nevadilo, viac mi vadili jej občasné „prechádzky“ bokom počas mojej éry. Aj tak, bolo to dobré dievča, navyše aj Osobnosť, a ako som už bol povedal, je mi za ňou smutno.

Po našom rozchode sa čoskoro vydala, hádam už o pár mesiacov, vraj za chlapa o viac než dvadsať rokov staršieho od nej, odišla kamsi ďaleko, a viac som ju nevidel. Teda videl, hádam dva razy, vždy tak na 3 – 4 minúty kdesi na chodníku, alebo na zastávke električky, keď bola náhodou v Bratislave.

Pri jednom takom náhodnom bleskovom stretnutí som sa jej opýtal že či jej je za našimi dvomi rokmi smutno. Odpovedala že aj áno aj nie. Prečo nie, opýtal som sa? Boli sme zvyklí sa rozprávať priamo, ale tentoraz ma jej priamosť temer omráčila: vraj so mnou mala málokedy orgazmus! Nevedel som čo na to povedať, iba zo mňa vyhŕklo že či s jej mužom ho máva: po každý krát, znela jej odpoveď! Už nastupovala do električky keď som sa ešte zmohol na otázku: a čomu za to vďačíš? Jej odpoveď, hodená mi cez plece ako už mizla v električke, ma ohromila ešte viac: on má auto!!!

Na vysvetlenie, toto celé sa odohralo za tzv. socíku, kedy auto vlastnil málokto; ja sám som mal „iba“ bicykel, Favorita síce, najvyšší model, ale na orgazmusy očividne nedostatočného…

Kamarát si týchto pár posledných odstavcov prečítal a poslal mi nasledovný email:

No prisiel uz Jezisko ? a co doniesol ?
Ja som sa prave zobudil.
Prajem dobry Novy Rok Vam vsetkym
Mimochodom u mna mali vsetky zeny orgasmus, potom co som si kupil motorku.
Ahoj Karolko

 

O 51 rokov po rozchode s tou dávnou láskou.

Ako som už napísal, okrem tých dvoch troch kratučkých stretnutí som ju viac nevidel. Raz som počul až kdesi z druhej alebo tretej ruky že už kedysi dávno zomrela. 51 rokov po našom rozchode sa mi odohralo niečo na čo nemám žiadneho vysvetlenia, a ani sa radšej nebudem pokúšať, iba to opíšem ako sa to prihodilo.

Spolu so ženou strážime naše dve najmladšie vnúčatká dva razy do týždňa. Jake je v prvom ročníku základnej školy, Tom má iba dva roky. Jakeho vodievam do aj zo školy. Pred školou, a ešte vo školskom dvore, je veľké detské ihrisko kde postávajú rodičia pokým ich prváčikovia nevojdú do školy, alebo čakajú na ne pred skončením vyučovania. Medzi rodičmi sa vytvárajú rôzne skupinky podľa rôznosti záujmov: mladé mamičky aj s kočíkmi tvoria jednu skupinu, náhodní oteckovia druhú; ja spolu ešte s jedným dedom-dvomi tvoríme skupinu tretiu. Obvykle môj Jake vybehne, zbadá ma, hodí mi tašku k nohám, povie že sa chce ešte trochu pohrať, a zmizne medzi deťmi.

Pred pár mesiacmi, ako tak čakám, vidím na opačnom konci ihriska, asi 20-30 metrov odomňa, prichádzať Ju, tú moju dávnu lásku! Ten prvý okamih keď som ju zbadal mi prenikol až kamsi do kostí, ba aj sánka mi poklesla, a doslova sa na jeden tik zastavilo srdce: presne taká akú som si ju pamätal, mladá, krásna, s jej nezabudnuteľnou chôdzou a pohybmi… Až po pár sekundách som si uvedomil že si vedie dve malé deti. Rozhliadala sa po „svojej“ skupinke mladých mamičiek a keď ich zbadala namierila si to k nim. V jednom okamihu ma zbadala a zdalo sa mi akoby sa trošku pozastavila, snáď sa mi to iba vytúžene zdalo…

Keď prechádzala trošku bližšie videl som že to nebola presne Ona, ale že podobnosť bola zarážajúca. Ešte aj maličká kožná vada na jednom z jej líc bola taká istá na ktorú som už 50 rokov nemyslel a teraz mi bola pripomenutá.

Jake sa konečne dohral, prišiel ku mne a referoval mi ako mu bolo v škole. Ako mi to hovorí prešla popri nás tá žena aj so svojimi deťmi, spomalila a hovorí, len tak, do luftu: „Nepoznáme sa náhodou odnekiaľ?“. Nič horšieho nemohla povedať! Odpovedal som niečo ako že hádam v nejakom predošlom živote – zasmiala sa (presne tak ako tá „moja“, aj tá mala schopnosť mi dovidieť až kamsi do ľadvín), a odišla.

 

(78) Pravda pravdúca.

26.09.2023

Vo vzdialenej krajine mi žije vzdialený synovec. S jeho dávno zosnulým otcom, mojim bratancom, sme bývali dobrí kamaráti. Tento synovec, s ktorým som sa nikdy osobne nestretol, ma objavil v korešpondencii jeho otca, našiel ma na internete a už hádam desať rokov si dopisujeme. Spočiatku som mu posielal fotografie a moje spomienky na jeho otca, v posledných rokoch si píšeme o [...]

(77) Rady do života.

25.09.2023

Máme so ženou štyri deti a už aj niekoľko vnúčat. Obaja sme mali dobrú pracovnú kariéru a už sme aj pár rokov na penzii. Obaja sme chodili do škôl v ktorých náboženstvo bývalo jedným z povinných predmetov. Ja osobne som nemal ten predmet bohvieako rád a keď zrazu zmizol mi vôbec nechýbal. Moja Rodina nebola nábožná, do kostola sa chodievalo – ak vôbec – iba [...]

(76) Vďaka.

15.06.2023

Prišiel som na medzinárodné letisko dobrú hodinu pred odletom, preliezol cez všetky prekážky až nakoniec som sa dostal do priestoru na čakanie. Až tam som objavil že moje lietadlo mešká asi dve hodiny… Poprechádzal som sa po hale až napokon som sa posadil na jedno z mála prázdnych miest. Okolo sedeli ľudia z mnohých končín sveta a v rôznych štádiach čakania, od [...]

Štefan Harabin

Harabin vyzval ľudí, aby išli voliť. Svoj hlas dá Pellegrinimu

28.03.2024 09:00

Podľa Harabina sa Pellegrini prihlásil k častiam programu, ktorý presadzoval v prvom kole.

Vladimir Putin

Rusko nezaútočí na Pobaltie, Poľsko či Česko, je to úplný nezmysel, ide len o strašenie ľudí, tvrdí Putin

28.03.2024 08:00, aktualizované: 08:28

"Voči týmto štátom nemáme žiadne agresívne úmysly," povedal ruský prezident.

Joe Lieberman

Zomrel Joe Lieberman, bývalý demokratický senátor a kandidát na viceprezidenta

28.03.2024 07:42

Vo veku 82 rokov zomrel dlhoročný americký senátor a vplyvná, hoci kontroverzná osoba v rámci Demokratickej strany.

Škola / Školstvo / Žiak /

Školákom sa začali veľkonočné prázdniny, do lavíc sa vrátia o týždeň

28.03.2024 07:30

Veľkonočné prázdniny sú pre školákov posledným dlhším voľnom pred koncom školského roka.

karol3

Detstvo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 83
Celková čítanosť: 349936x
Priemerná čítanosť článkov: 4216x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy