Ako sa stavali dve radarové strediská. Vrcholce, ktoré som si vybral (Malý a Veľký Javorník) boli iba pár kilometrov nad Račou, na východnom okraji Bratislavy. Boli v ekologicky chránených lesoch, a prístup k nim bol iba po rozblatených lesných cestách a chodníkoch. K vrcholcom, ani do ich blízkosti, neviedli žiadne inžinierske siete. Peniaze neboli, ani ochota, a samozrejme […]

Pár slov o radare. V našej kancelárii bola aj obrazovka primárneho radaru*. Vlnové dĺžky na ktorých tento radar pracoval mali podobné vlastnosti ako vlnové dĺžky našich vysielačov a prijímačov. Dôsledkom bolo že lietadlá v malých výškach (medzi 1200 až 1800 metrami), bolo vidieť iba do vzdialenosti 40 až 150 kilometrov od Bratislavy, a letecké taxíky vôbec.. Radar mal […]

Niekoľko podrobností. V Oblasti Bratislava boli hlavné orientačné body vyznačené rádiomajákmi zvanými NDB (Non-Directional Beacon); lietadlá tiež používali na zameranie vysielačky rozhlasu. Pre leteckú rádionavigáciu boli populárnou vysielačkou na Slovensku Veľké Kostolany (Rádio Bratislava). Rádiomajáky boli umiestnené na všetkých letiskách, a tiež na miestach […]

Ako sa riadila letecká prevádzka nad územím Slovenska. Pracovisko Oblastného riadenia leteckej prevádzky nad územím Slovenska sa nachádzalo v jednej nenápadnej kancelárii na boku prvého hangára na letisku Ivanka. V typickej dennej smene roku 1961 tam boli pospolu dvaja leteckí kontrolóri a dve ženy-telefonistky. Vo vedľajšej kancelárii jedna, alebo dve ženy obsluhovali […]

(9) Riadenie letovej prevádzky (časť 1). 7. apríla 2011 09:27, Prečítané 6 546x, karol3, Spomienky. V októbri roku 1960 som bol prijatý za leteckého kontrolóra (vtedy sa to nazývalo “letecký dispečer”) na letisku Ivanka v Bratislave. Povinný kurz sa konal podľa osnovy na ktorú som už bol zvyknutý z mojich prednášok v kurzoch pre začínajúcich pilótov v aeroklube […]

(8) Aeroklub. apríla 2011 17:08, Prečítané 7 125x, karol3, Spomienky. Do aeroklubu som vstúpil roku 1954 v Nitre, kde som vtedy študoval v prvom ročníku na Vysokej škole poľnohospodárskej. Po trojmesačnom kurze teórie som letel po prvý raz v živote s inštruktorom Lackom Bartosiewiczom na celodrevenom “Bíkri” OK-BJG, oficiálne zvanom C-106, vo februári roku 1955. […]

Roky 1946 – 1966. „To len aby si tí čo socializmus nezažili, nemysleli že to bolo až také zlé ako píšeš”. Toto mi ktosi pripísal k jednému z mojich blogov, v ktorom som – celkom mierne a nie celkom nezaslúžene – kydol trochu špiny na “socializmus”, ako som ho mal zafixovaný vo svojej pamäti. Tá poznámka mi dala podnet na hlbšie pokutranie sa v spomienkach z rokov […]

Moje univerzity. Ten nadpis som vyzňúral na smetisku mojej ruštiny, ktorú som mal za posledných 60 rokov možnosť prakticky použiť hádam dva razy (okrem pár kníh prečítaných v tej reči). V Rusku som nikdy nebol, pričom mám dojem že by som sa tam cítil celkom pohodlne. Takisto ako keď som bol po prvý raz vo Viedni, ako 30-ročný, niekedy roku 1966. Po nemecky viem iba málo, […]

V našej rodine malo slovo Dynamitka celkom dobrý zvuk. Dedo pracoval ako výhybkár na železničnej stanici Dynamitová Továrna, kde aj nejakých 30 rokov býval v železničnom dome (blízko dnešnej stanice Bratislava-Vinohrady). Tu na obrázku z roku (asi) 1930 stojí s nohou na schodíkoch lokomotívy; v krátkom bielom kabáte je pán Vadkerty, jeho nadriadený. Vedľa pána Vadkertyho […]

(5) Hospodársko-technická úprava pôdy. Zo základnej vojenskej služby som bol prepustený v decembri roku 1957. Mal som 21 rokov, pramálo rozumu, môj duch bol doráňaný zhovadilosťou Československej Ľudovej Armády, a nevedel som čo ďalej. Po Vianociach som zašiel na Pracovný úrad, ktorý bol v jednej vedľajšej ulici na začiatku Vajnorskej, tam kde bývával pekár Petr. […]