Koniec vojny. Niekedy roku 1942-43 sa u nás na stole objavil zázrak – kryštalové rádio. Pozostávalo z drevenej skrinky s dvomi bakelitovými gombíkmi na prednej strane, a sklenenej rúrky s malou páčkou na boku. V rúrke bol striebristý kryštálik na jednom konci, a tou páčkou bolo treba manipulovať drótik v sklenenej rúrke aby sa dotkol toho kryštálika: Vzápätí sa ozvala v […]

Roky vojny. Vojna nám v rodine začala nenápadne, aspoň z môjho štvorročného hľadiska. Najprv k nám prestali chodiť po maďarsky hovoriaci príbuzní, ktorí bývali v okolí Šale nad Váhom, ktorá počas vojny “odcestovala” do Maďarska. Keď okolo roku 1940 vypukol blázinec neoficiálne zvaný Češi peši do Prahy (a po maďarsky Minden drága visza Prága) odišla naša […]

Humpolec a prvé školy.. Až do mých asi patnácti let jsme byli v Humpolci každým rokem v červenci a srpnu, někdy i jindy. Bydleli jsme u dědy a babičky Havelkové na Kasárnech, naproti fabrice J. F. Jokl. Rodiny jsme tam tehdy měli ještě dost: na Lnářské bydlel praděda Adolf Havelka, nad pekařstvím Viléma Drbala bydleli strejda Pepa a teta Emilka Nechanická, na […]

Materinská reč. Doma sa hovorilo rečou aká sa práve hodila: základom bola slovenčina, premiešaná s češtinou, kvôli mame a jej českej rodine; všetcia zo slovenskej strany vedeli plynne po maďarsky a po nemecky, a keď prišiel niekto neznalý slovenčiny alebo češtiny tak sme sa bavili jeho rečou. Český dedo Havelka aj po rusky zaspieval, alebo sa rozhovoril keď naďabil na […]

Potraviny. Podľa všetkého čo som počul, videl a zažil rodina bola, aspoň čo sa potravín týka, nielen naprosto sebestačná, ale bola schopná hodne vecí predávať, alebo vymieňať za také ktoré sme nemali: podľa sezóny ovocie a zeleninu, mlieko, syry, med, sliepky, vajcia, kačice, slaninu, klobásy. Vtedajší politický system takejto sebestačnosti prial a ju podporoval. Nikto […]

Začiatok článku je na http://karol3.blog.pravda.sk/2011/03/09/1/ Po vyše styridsiatich rokoch, okolo Vianoc roku 2005 som sa na tie miesta bol pozrieť. Pár dní predtým som ich videl z vlaku, a temer som ich ani nemohol nájsť: železničné štreky sú tam premiestnené, celá plocha je rozkúskovaná na maličké záhrady a tu a tam stojí dom typu od akého by sa každý architekt […]

Pár týždňov po tom ako som si pred mnohými rokmi spísal čo som nedávno zverejnil v predchádzajúcom blogu, priviedla k nám naša staršia dcéra jej kamarátku Dianu. S Dianou vyrastali, a Diana bola u nás od malička skoro tak často ako naša dcéra (áno, občas u nás aj spala, hoci bývala iba naproti cez cestu). Diana priviedla so sebou jej „partnerku“ Connie. Na Dianu […]

(36) Zamyslenie. Kedysi som sa chcel stať pilótom na stíhacích lietadlách. Ako 18-ročný som v aeroklube získal diplom športového pilóta motorových lietadiel, podal prihlášku a absolvoval povinnú lekársku prehliadku. Na moje prekvapenie som do kurzu vojenských pilótov nebol prijatý lebo som bol o jeden centimeter vyšší než bola maximálna prijateľná výška. Dlho-predlho […]

Roku 2004 som bol po dlhšom čase v Česku aj na Slovensku, a rozhodol som sa ponavštevovať všetkých našich príbuzných, vrátane aj tých najvzdialenejších. Prvou z tých, ktorých som navštívil, bola ženina teta žijúca v Chebe. Bývala tam v dvojizbovom byte aj s mužom a bratom. Hneď na začiatku návštevy som s nimi spravil pár fotografií s digitálnou kamerou, tak, […]

(34) Námezdný inžinier (8/8). Niekedy roku 2004, ponáhľajúc sa k práve oznámenej havárii, havarovala na serpentíne v neďalekých kopcoch sanitka. Posádku tvorili dvaja muži, obaja skúsení medici. V jednej zo zatáčok sa vozidlo rozhodlo ísť rovno, vbehlo do lesa a obaja muži zostali namieste mŕtvi. O krátky čas po tejto nehode sa objavil v kancelárii kde som práve […]