(25) Čo robí konštruktér (5/6).

Hneď po modeli VK som začal pracovať na ďalšom novom aute, JB Camira. Elektrický inžinier bol stále neprítomný, ale ja už som “sedel na koni”, a do práce som sa pustil bez otáľania a s chuťou.

Nový model bol ďalší “nový” v General Motors. Nový tým že mal byť prvým “svetovým” autom, čo znamenalo že časti auta môžu byť navrhnuté/vyrobené v ktorejkoľvej branži GM na celom svete. Ako prvá mi pristala na stole prístrojová doska vyrobená v Isuzu v Japonsku. Tá mala na zadnej strane vadnú zástrčku – ten typ zástrčky mal vo zvyku sa vypojiť pri otrasoch. Oznámil som to vyššie, ale bolo mi povedané že tá prístrojová doska sa už používa bez problémov vo viacerých krajinách. Čo som mal robiť, okrem zápisu v “triednej knihe”? Faktom je ze zástrčka sa na našom aute začala vypojovať od samého začiatku sériovej výroby…

A nový model bol nový aj v tom že to bolo prvé auto v GM s pohonom predných kolies, prvé ktoré použilo štvorvalcový motor miestnej výroby, a prvé s motorom umiestneným naprieč. Aj karoséria bola nová, vlastne všetko – aspoň z môjho elektrického hľadiska – bolo nové:

Sedan sa začal vyrábať ako prvý, mne však táto verzia pripadala krajšia.

Pár mesiacov po zahájení práce som sa dopočul že starý Šváb Otto odchádza do penzie; a pochopil som teda prečo mi moju predchádzajúcu prácu podpisoval bez slova – už mu asi bolo všetko fuk.

Mimochodom, Švábom som si ho nazýval iba ja, nebola to jeho verejná prezývka. Začalo to na jednej schôdzi. Zúčastnil sa jej Otto, ešte nejaký vedúci, zhodou okolností tiež Nemec odkiaľsi zo Saska od českých hraníc, a pár inžinierov. Sedel som vedľa toho Sasíka, Otto bol o stoličku-dve ďalej, a tí dvaja Nemci si medzi sebou šuškali po nemecky. Zrazu Otto, očividne napaprčený, povedal “Weltes grosses Gabe ist Schwabe!” (niečo ako Svetu najväčší Dar je Šváb!). Sasík mu niečo odsekol čomu som nerozumel. Muselo to však byť riadne hnusné lebo Otto zčervenal, vyvalil oči ako Gerd Fröbe v ktoromsi filme, nadul sa ako moriak a až do konca schôdze sa odmlčal. A tak pre mňa zostal Najväčší Dar Svetu. Nemám naňho zlé spomienky, aj keď sme sa občas nezhodli.

Po Ottovi sa stal hlavným elektrickým inžinierom Bob Newton. S ním, ešte ako “iba” inžinierom, sme navrhli a dotlačili do výroby zadné lampy pre auto LH Torana, teda sme sa trochu poznali. Asi o mesiac po nástupe Boba do funkcie sa otočí ku mne kolega od susedného stola a hovorí “Blahoželám!”. “K čomu, Jack?”, pýtam sa. “Ty nevieš? Choď sa pozrieť na nástenku.” Tá bola na chodbe. A tam, na kuse papiera bolo napísané že Charles Hatvani je od prvého toho a toho preradený z konštrukcie do funkcie elektrického “makarónového” inžiniera (= zodpovedný za kabeláž). Šiel som za Bobom do jeho zasklenej kancelárie. “ Á, konečne!”, privítal ma Bob. Vysvitlo, že návrh na moje preradenie pochádzal ešte od Otta T., ktorý už bol vtedy pár mesiacov preč; Bob to iba dotiahol do konca. No a tak od prvého som sedel v sekcii inžinierov, za stolom môjho kamaráta ktorý bol ešte stále na zdravotnej dovolenke. Náplň práce sa mi nezmenila, stále som pracoval na tom istom aute, iba mi pribudla komunikácia s experimentálnymi dielňami; a ubudli cezčasy! Tých som mal ako konštruktér koľko som len chcel; inžinieri nemali cezčasy platené, hoci sa od nich očakávalo pár hodín denne naviac…

Po pár mesiacoch, keď som ešte pracoval na JB, sme dostali nového šéfa. Volal sa Roger G., prišiel z Ameriky kde študoval na Stanford University, a chvíľu tam aj kdesi pracoval. Asi 30-ročný, syn miestneho riaditeľa GM. Bol nám predstavený šéfinžinierom, a usadil sa v zasklenej kancelárii, z ktorej predtým odišiel Bob – dnes už sa nepamätám kam. Po pár týždňoch si nás začal jedného po druhom pozývať do kancelárie na pohovor. Ja som si na ten pohovor pripravil papierik s tým čo mu tam všetko o mojej práci poviem: pracujem na JB, má to nový elektrický systém, nové poistky, novú kabeláž, všetko navrhnuté tu v tejto konštrukcii…. Prišiel na mňa rad a začal som mu to tam vysvetľovať. Už pri poistkách sa mu začali zahmlievať oči a napokon ma zastavil: Charles, ja toho o elektrine neviem veľa – čo takto o tvojich problémoch, napr. s kolegami, s prácou, s mechanikmi? Bol očividne rozčarovaný keď sa dopočul že o žiadnych takých problémoch neviem, a rozišli sme sa nemastne-neslane. Jeho vliv na moju prácu, a aj na prácu mojich kolegov, bol nulový; o pár mesiacov bol preradený do plánovacieho oddelenia, na vyššie postavenie, samozrejme. Na rozlúčku nás všetkých pozval do svojho domu na obed. Ja som mu dva dni pred obedom zavolal a jeho žene sa ospravedlnil že nemôžeme so ženou prísť. Neskôr som sa dozvedel že na obed mu neprišiel žiadny z mojich kolegov…

Dostali sme nového šéfa, neviem si mu spomenúť na meno, možno James, možno Jameson. Ten bol predtým v karosárskej časti konštrukcie, a o elektrine takisto nevedel nič; na jeho účinkovanie v elektrickej sekcii nemám žiadne spomienky.