Spomienky.

Som už pár rokov na dôchodku a okrem našej záhrady sa tu na okolí starám o štyri d’alšie. Nič zvláštneho, iba tam kosím trávu, obrezávam kríky a dávam pozor aby do nich nikto cudzí neliezol.

O prácu som nemal záujem, všetko sa vyvinulo celkom prirodzene: jeden sused, napríklad, dlhodobo ochorel a nemôže sa o svoju záhradu starať; druhý je dlhodobo so svojim sťahovacím autom na cestách; tretí je pilotom na svetových aerolinkách a na svojej záhrade má uskladnené staré autá ktoré plánuje zreštaurovať; štvrtý nemá o záhradníčenie záujem a tak mi platí aby som to robil za neho. Aj tí traja ostatní mi platia, nie síce ako profesionálovi, ale dosť aby som si nesťažoval a mal na údržbu svojho náradia.

Zrazu prišiel piaty, že vraj o mne počul a mal by som záujem sa mu starať o záhradu? Onedlho šiesty… Fyzicky mi už aj tie prvé štyri záhrady začínajú byť príliš, čo teraz?

Nemám záujem začať nový biznys a tak som sa opýtal dvoch z našich vnúčat, študentíkov na univerzite, či by mali záujem spolupracovať – kdeže, peniaze im nestoja za námahu (štúdium im platia rodičia)… Oslovil som niekol’ko miestnych bezdomovcov, ktorí sa tu na okolí povalujú za štátne peniaze: jeden prišiel, tlačil motorovú kosačku asi 10 minút a zhnusený odišiel, d’alší vraj v živote nepracovali (vraj prečo by sa mali nechať “vykorisťovať”; irónia že oni prostredníctvom štátu „vykorisťujú“ nás, daňových poplatníkov, im nevadí) a prečo by mali začať teraz? Všetcia v mladom až strednom veku!

O tzv. nezamestnanosti a bezdomovectve mám dosť nízku mienku, ale neviem ako zlúčiť tie dve veličiny – nadbytok pracovných príležitostí a nedostatok záujemcov o ne.