Spomienky.

Borovica.

Raz na jeseň sme sedeli s Kubkom pred veľkou borovicou v ich prednej záhrade. Okolo nás boli popadané šišky a Kubko sa s nimi hral. Z jednej vypadlo čosi ako kúsok papierika. Kubko ho zdvihol a zvedavo si to prezeral. Priniesol mi to a pýta sa čo to je tá bodka, ktorú v tom papieriku zbadal.

“Kubko, táto bodka je jedna veľká kniha”.

Zasmial sa.

“Kniha predsa vyzerá inak, dedo!”

“Áno, Kubko, tie knihy ktoré máš v priečinku pri posteli sú spravené tak aby si si ich mohol čítať ty. Táto bodkokniha je spravená tak aby si ju mohla čítať Zem.”

“Zem vie čítať, dedo?”

“Pravdaže. My túto bodkoknihu voláme semienko, ale v tom semienku je napísané všetko čo potrebuje Zem aby mohla spraviť strom”.

“Takýto?”, ukázal Kubko na borovicu nad nami.

“Áno, presne takýto”.

A už sme boli v ďalšej rozprávke…

Kubko ešte chvíľu namietal že v školke majú fazulky rastliny ktoré vyrástli z fazuliek-semienok, aj hrášok – rastliny predsa rastú zo semienok, dedo!

Mal pravdu, fazulky, aj hrášok, aj iné rastliny, vyklíčia zo semienok, aj chvíľu rastú, ale na ozajstný “dospelácky” rast potrebujú vodu, aj všelijaké živiny (chleba, maslo, aj špenát, vyzvedal sa Kubko?) v tej vode, aj slnko, aj vzduch. Bez toho všetkého rastlinka síce zo semienka vyklíči, ale po chvíli prestane rásť, uschne a zahynie.

Borovicové semienko je príliš malé aby mohlo zo seba stvoriť stromček. Kniha v tom semienku vystrčí iba maličkú anténu a s jej pomocou začne rozkazovať okolitej zemi čo treba spraviť: ako treba spraviť korienky, ako ich pripevniť na okolité kamienky, ako začať budovať stebielko, ako usmerniť to stebielko smerom nahor k slnku: túto borovicu nad nami vybudovala Zem podľa toho ako jej tá jej bodkokniha rozkázala…

“A kto tú knihu napísal?”, opýtal sa Kubko.

“No predsa tento strom nad nami. Šiška vyrástla na ňom, semienko z nej vypadlo a tú knihu v ňom teda napísal strom”.

Kubko usúdil že ten strom musí mať niekde počítač, aj tlačiareň, tak ako jeho mama má doma na stole (len nech sa preboha nezačne vyzvedať kde má ten strom tlačítko ctrl+c). Točil s tou svojou šiškou v ruke a vypadlo z nej pár ďalších semienok. Toľko kníh, všetky rovnaké, všetky napísané týmto stromom nad nami…

Bohvie čo sa mu, paťročnému, premietalo v tej jeho hlavičke: očká sa mu zatvárali, líca ružoveli, na čele mal pár kvapiek potu, šiška mu vykĺzla z ruky a s hlavou na mojej natiahnutej nohe zaspal spánkom spravodlivých.