Spomienky.

Slovenčina vraj trpí prílivom nových slov, kedysi z jazykov zväčša okolitých, momentálne najmä z angličtiny. Tá je teraz prijímaná neformálne a bez odporu, na rozdiel od nedávnej ruštiny, ktorá bola oficiálne požehnaná a slová z nej viac-menej nanucované – neujali sa! Reč patrí národu, nie vládam, a tie vtedajšie vlády mohli vidieť do akej miery ich národ prijíma už podľa toho odporu k propagovanej reči.

Pozrime sa na angličtinu, či sa tá náhodou nepotáca pod lavínou nových slov..

Už dávno-pradávno prijala napríklad z češtiny slová ktoré boli v tej dobe populárne: bren (guľomet), howitzer (druh kanóna), a iba nedávno prikvitlo do angličtiny dosť populárne slovo robot. Angličtina, používaná v rôznych krajinách světa, nasiakla miestnymi prízvukmi, a prijala miestne slová: slová z indických jazykov v Indii, rôzne slová z afrických jazykov v Afrike, Indiánske slová v Amerike. Prílivom prisťahovalcov  do anglicky hovoriacich krajín z rôznych krajín sveta sa do angličtiny pretisli názvy jedál: pasta, špagety, dimsims, pizza, guláš, hamburger; názvy kultúrne ako polonéza, mazurka; a tiež slová chmúrne, bez priameho významu, ale o to viac výrečné: gestapo, kágébé, gulag, bergenbelsen; v novšej dobe to budú pravdepodobne slová ako isis, taliban apod. Ublížili tie cudzie slová angličtine? Rozhodne nie, naopak, OBOHATILI ju!

Neviem aká je slovná zásoba „anglickej“ angličtiny, a aké percento „cudzích“ slov teraz obsahuje. Mnohé z tých cudzích slov už ani nie sú cudzie, rovnako ako nie sú cudzie tie čisto slovenské slová ako šport, futbal, cigareta, auto, telefón, atd.

To, že sa nám do angličtiny a ani do iných jazykov nepodarilo pretlačiť slová ako odzemok, parenica, fujara, papaláš či sídlisko je naša chyba – nedostatočne sa propagujeme. Napríklad ešte aj tým austrálskym aboriginálcom sa podarilo umiestniť vo svetových jazykoch ich bumerang, a hádam aj iné. Že by to bolo dôsledkom tej typickej slovenskej „no čo sa ukazuješ“, „čo furt vymyšľaš“ povzbudivej nátury? Pritom sme mali v minulosti ľudí ktorí do tej svetovej pokladničky prispeli nemalou mierou: Banič – padák (padák používa parašutista, čo je svetové slovo. Keby sme sa mali k čomu to slovo mohlo byť napr. padák a padákár); Murgaš – rádio (mohlo sa to nazývať niečo jako diaľkoslov); Jedlík – elektromotor (na to si neviem slovenské slovo ani predstaviť); Segner – prúdový motor (objavil iba princíp, vtedy sa o prúdovom motore moc nevedelo, a ešte k tomu on bol bratislavský Nemec).

Ak sa nebudeme snažiť tých anglických slov bude v slovenčine (ale aj v sesterskej češtine) čoraz viac, a mnohé z nich nám zoslovenšťujú! A ak sa nebudeme snažiť slovenské slová sa do svetových slovníkov nedostanú. A ak, tak to budú hádam iba slová ako zápecník, alebo nedajbože lenivec…