Spomienky.

Vzduch okolo zeme je plný elektrónov, ktorých jedna zo spoločných vlastností je vyjadrovaná pojmom napätie, a je udávaná vo veličinách nazvané Volty. Zem sama neobsahuje žiadne elektróny, teda má nulové napätie, alebo nulové Volty. Vzduch nad ňou však elektróny obsahuje s výškou v stále stúpajúcich množstvách. Ich napätie sa dá merať; bolo zistené že napätie už jeden meter nad zemou je okolo 100 Voltov, a stúpa zhruba po 100 Voltoch na každý meter http://en.wikipedia.org/wiki/Atmospheric_electricity.

Vo výške 1000 metrov je to napätie už 100 tisíc Voltov! Tých 100 Voltov na meter výšky nie je stále a mení sa zvisle aj vodorovne podľa dennej doby, podľa vlhkosti vzduchu, atď. Inými slovami, keby sme mohli zapojiť jeden drót voltmetra do 1000 metrovej výšky (povedzme do povrchu kovového lietadal), a druhý drót do zeme, voltmeter by nám ukázal približne 100 tisíc voltov.

Poznámka pre znalcov: tých 100 tisíc Voltov je, samozrejme, iba teoretických, pretože značná časť napätia by sa vytratila v dôsledku odporu v 1000 metroch dlhých drótoch.

Elektróny majú vlastnosť že „cestujú“ z miest kde ich je viac do miest kde ich je menej. Táto vlastnosť sa využíva pri konštrukcii rôznych elektrických strojov, napr. žiaroviek, elektromagnetov, atď. Rozdiel v množstve elektrónov (t. j. rozdiel v ich napätí), vyjadrený vo Voltoch, nám pomáha napríklad pri varení, kde vhodne skonštruovanú kovovú špirálu zapojíme medzi nulu a 220 Voltov. Elektróny v kontrolovanom množstve cestujú z jedného konca špirály na druhý a špirálu rozžeravia.

Vzduch ako taký „cestovaniu“ elektrónov zabraňuje (vzduch je dobrý izolátor), a teda vrstvy rôzneho napätia zostávajú na svojich výškach nad zemou. A sme pri bleskoch!

Vo vzduchu sa neustále nachádzaju nečistoty a najmä voda v rôznych tvaroch, od mikroskopických kvapiek pary až po vodou nasýtené mraky, dážď, sneh a krúpy. Takáto nečistotami a vodou nasýtená masa vzduchu prestáva byť izolátorom a začína byť vodičom elektriny (konduktorom). Ak sa takyto vodič (nazvime ho búrkovým mrakom) dostane medzi vrstvy vzduchu s vhodne rozdielnym napätím (jedno z nich nemusí byť nulové), toto rozdielne napätie použije tento vodič, a „precestuje“ z oblasti vyššieho napätia do oblasti nižšieho napätia (zriedka až na povrch zeme). Také „cestovanie“ značného množstva elektrónov po dráhe čo najmenšieho odporu je sprevádzané javmi svetelnými (na velkej škále vlnových dĺžok) aj zvukovými, populárne nazývanými blesky a hromy.

Z elektrického hľadiska je blesk v podstate ten istý jav ako prietok elektriny v špirále žiarovky (alebo hádam lepšie povedané elektrický oblúk).

Poznámka.

Guľový blesk nemusí byť elektrický jav, môže to byť iba „kvapka“ plazmy z kanálu ktorým náboj preteká.

Možno aj bludičky – prebleskovanie nad močiarmi – majú s touto elektrinou v atmosfére niečo spoločného (momentálne zapaľovanie zmesi metánu a vzduchu pri vhodnej vlhkosti).