Založ si blog

(41) Náboženstvo.

Po knihe Mareka Váchu Posvátná země som si mal možnosť prečítať ešte jednu knihu od toho istého autora.

Táto kniha je o stupienok menej čitateľná než Posvátná země, lebo sa zaoberá náboženstvom, bohom, vzájomným vzťahom autora a náboženstva, a ich vzťahom k spoločnosti (a nepriamo vzťahom spoločnosti k náboženstvu).

Po dôkladnom zamyslení sa mi neodbytne natískala spomienka na môjho deda z otcovej strany, a na jeho spôsob života, ako som ho opísal v jednom z predchádzajúcich blogov. Prosím náboženských puristov o prepáčenie že píšem jedným dychom o tých dvoch naoko nesúvisiacich pojmoch.

Dedo, a mnohí ľudia na jeho blízkom aj ďalekom okolí, si dorábali svoje potraviny sami. Dedo mal párik kráv, párik svíň, dvor plný hydiny, a na blízkom kúsku zeme bol schopný vypestovať dostatok živiny pre svoje zvieratá aj pre svoju rodinu (ženu, štyri deti a dve staré mamy ktoré žili v jeho dome). Dorábanie potravín bolo pre deda vedľajšou povinnosťou, popri jeho zamestnaní ako železničiara. Dedo, aj iní ľudia, mali okolo dorábania potravín vyvinuté svoje vlastné spôsoby; všetky potraviny sa na seba podobali, ale tiež boli trochu odlišné od rodiny k rodine, či už rozsahom, alebo kvalitou. Okolo dorábania potravín bola vyvinutá a stáročiami zaužívaná civilizácia a kultúra, ktorá spájala krajinu aj ľudí. Na túto tému sa dá napísať celá kniha, ale pre účel tohto blogu je tento odstavec postačujúci.

Táto zaužívaná civilizácia a kultúra sa začali rozleptávať keď výroba jednotlivých potravín bola prevzatá od ľudí podnikavými remeselníkmi, mäsiarmi, pekármi, mliekármi, atď. Snáď to súviselo s budovaním miest a vytváraním nových pracovných príležitostí, kde ľudia v nových zamestnaniach začali strácať spojenie s domácou výrobou potravín, a tým aj spojenie s tou zaužívanou civilizáciou a kultúrou.

Tá civilizácia a kultúra sa v krajine rozpadla temer nadobro keď výrobu potravín prevzali od ľudí a drobných remeselníkov-podnikateľov veľké podniky. Dnes je už temer nemožné nájsť domáci chlieb, maslo, syr, klobásu, jaternicu, žobrácku kašu……

Nemám v úmysle hodnotiť klady ani zápory tohto procesu – prebiehal ako prebiehal, civilizácia a kultúra sa rozpadli, znalosti s nimi spojené upadli do zabudnutia, a sme kde sme: krajina prešla procesom premeny z domáckej výroby potravín na priemyselnú, so súvisiacimi premenami potravín na strojové výrobky, a so súvisiacim obohacovaním jednych, a ukracovaním iných (a s postupnou premenou „prírodných“ potravin na potraviny „vyrobené“, ako je diktované spôsobmi výroby, skladovania a dopravy).

Podobný proces prebiehal na poli duchovnom.

Kedysi každá rodina mala svojich bohov, lárov, penátov, škriatkov, permoníkov, goblinov, Meluzíny, biele panie; každý okres mal svojich vyšších bohov, každý kraj, každá skupina ľudí spojených podobnou rečou a kultúrou mala svoje Moreny, Vesny, Mochovíkov, Meduliny, Paromov a iné božstvá. Tieto rôzne vymyslené, alebo prinajmenšom polo-vymyslené, osobnosti, pomáhali ľuďom osvetliť tú časť myslenia ktorá bola v rôznych obdobiach ľudských znalostí dosť zahmlená: čo je nad tými mrakmi; prečo máme niekedy zimu a niekedy teplo; čo občas trasie zemou pod nami; kto zosiela krúpy na naše ťažko vypestované plodiny; čo to občas vrzúka na povali; čo to podivne zavýja v lese; čim cítime to čo sa stáva v diaľke a nedohľadne…

Okolo týchto mini-bohov bola vyvinutá a tisícročiami zaužívaná civilizácia a kultúra, ktorá spájala ľudí aj krajiny. A, takisto ako vo výrobe potravín, sa objavili drobní remeselníci-podnikatelia: šamani, čarodejníci, zariekávači, veďmy, bosorky, strigôni, atď., ktorí si začali prisvojovať to čomu ľudia verili. Civilizácia a kultúra toho druhu sa začali rozleptávať ako si títo „remeselníci“ upravovali starodávne božstvá k svojim potrebám a osohu. A môžem iba opakovať čo som napísal o potravinách: nemám v úmysle hodnotiť klady ani zápory tohto procesu – prebiehal ako prebiehal, civilizácia a kultúra sa rozpadli, znalosti dávnych súkromných božstiev upadli do zabudnutia, a sme kde sme: krajina prešla procesom premeny z domáckeho zbožňovania na priemyselné – a koniec tej myšlienky nech si domyslí kto chce a ako len chce…

Nezmienil som sa zatiaľ o potrebe ľudí veriť v čosi mimozemského, nadprirodzeného, nepochopiteľného. V biblii, ktorú pokladám za zbierku znalostí, príbehov a hĺbaní, sa nájde dosť príkladov na zamyslenie. Už sama predstava akejsi božskej osobnosti; drobné predstavy že „my sme v bohu a boh je v nás“, a mnohé iné.

Tá posledná predstava si zaslúži trochu pozornosti. Čo ak je to naozaj tak nejak? Čo ak „boh“, alebo iná osobnosť/améba/nezmar (nemám pre „to“ lepšie pomenovanie) je to všetko okolo nás, čo vidíme, hmatáme, cítime, vnímame? Čo ak aj my sme časťou „toho“, čo vlastne aj sme! Čo ak „to“ nás vníma, cíti, počuje, vidí – tak ako my „to“ vidíme, vnímame, cítime? „To“ však je ďaleko pred nami v tom že vie čo sme, kto sme, odkiaľ sme prišli, kam ideme, čo si myslíme, čo robíme, čo budeme robiť, kam až zájdeme. Čo ak „to“ nás v tom vedie, upravuje podľa potreby a svojej predstavy, a je „mu“ fuk čo si o „tom“ myslíme, aspoň do miery do akej sa „mu“ to hodí. Čím sme s „tým“ v spojení? Hádam kdesi v našom neprebádateľnom mozgu máme niečo čo je v spojení s každým atómom (bosonom) „toho“ – a ono s každým atómom nás („bez vôle božej sa človeku ani vlások na hlave neskriví“, ako je to pekne v Knihe napísané).

(78) Pravda pravdúca.

26.09.2023

Vo vzdialenej krajine mi žije vzdialený synovec. S jeho dávno zosnulým otcom, mojim bratancom, sme bývali dobrí kamaráti. Tento synovec, s ktorým som sa nikdy osobne nestretol, ma objavil v korešpondencii jeho otca, našiel ma na internete a už hádam desať rokov si dopisujeme. Spočiatku som mu posielal fotografie a moje spomienky na jeho otca, v posledných rokoch si píšeme o [...]

(77) Rady do života.

25.09.2023

Máme so ženou štyri deti a už aj niekoľko vnúčat. Obaja sme mali dobrú pracovnú kariéru a už sme aj pár rokov na penzii. Obaja sme chodili do škôl v ktorých náboženstvo bývalo jedným z povinných predmetov. Ja osobne som nemal ten predmet bohvieako rád a keď zrazu zmizol mi vôbec nechýbal. Moja Rodina nebola nábožná, do kostola sa chodievalo – ak vôbec – iba [...]

(76) Vďaka.

15.06.2023

Prišiel som na medzinárodné letisko dobrú hodinu pred odletom, preliezol cez všetky prekážky až nakoniec som sa dostal do priestoru na čakanie. Až tam som objavil že moje lietadlo mešká asi dve hodiny… Poprechádzal som sa po hale až napokon som sa posadil na jedno z mála prázdnych miest. Okolo sedeli ľudia z mnohých končín sveta a v rôznych štádiach čakania, od [...]

súd, fico, atentát, cintula, šts

Fica zasiahol viackrát: Atentátnik stojí pred súdom, prokurátor žiada väzbu

18.05.2024 10:00, aktualizované: 11:08

Súd sprevádzajú prísne opatrenia, zasadnutie je neverejné, novinári sa nedostanú ani do areálu. Situáciu sledujeme priamo v Pezinku.

Germany Russia Ukraine

Utečenci strácajú kontakt s Ukrajinou. Čo ukázal prieskum v Poľsku, Nemecku a Česku?

18.05.2024 10:00

Minimálne polovica Ukrajincov, ktorí sú v Poľsku, Nemecku a Česku, sa na Ukrajinu zrejme nevráti. Vyplýva to z čerstvého prieskumu.

nemecko letisko lietadlo mníchov aktivisti klíma

Klimatickí aktivisti ochromili prevádzku mníchovského letiska

18.05.2024 08:30

Aktivisti sa prilepili k ploche pristávacej dráhy, prichádzajúce lety boli preto presmerované na iné letiská.

Houston, texas, búrky

Z Houstonu po ničivých búrkach hlásia sedem obetí

18.05.2024 08:25

Obytné oblasti mesta boli plné popadaných stromov a elektrického vedenia.

karol3

Detstvo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 83
Celková čítanosť: 353555x
Priemerná čítanosť článkov: 4260x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy