Spomienky.

Ako sa riadila letecká prevádzka nad územím Slovenska.

Pracovisko Oblastného riadenia leteckej prevádzky nad územím Slovenska sa nachádzalo v jednej nenápadnej kancelárii na boku prvého hangára na letisku Ivanka. V typickej dennej smene roku 1961 tam boli pospolu dvaja leteckí kontrolóri a dve ženy-telefonistky. Vo vedľajšej kancelárii jedna, alebo dve ženy obsluhovali ďalekopis, a o kanceláriu ďalej sídlil telegrafista. Ešte o kanceláriu ďalej sedeli dvaja vedúci. Tuto je pár pracovníkov z tej doby:

Horný rad zľava Nováková, Slobodová, Kuníková, Frič.

Dolný rad zľava ??, Krigler, Horinová, ??, Zednikovičová.

A takto vyzeral pracovný deň v kancelárii:

Základnou povinnosťou Oblastného Riadenia je organizovanie letovej prevádzky nad územím Slovenska tak aby sa za každých okolností nachádzali lietadlá voči sebe v bezpečných vzdialenostiach, vodorovne aj zvisle.

Potreba vytvoriť takú službu začala byť očividná keď sa množstvo lietadiel vo vzduchu, a ich rýchlosti, začali zvyšovať krátko po skončení druhej svetovej vojny. Služba bola spočiatku poskytovaná sieťou pozemných telegrafických staníc (gónio, Adcock). Hustota leteckej prevádzky, a rýchlosť lietadiel však napredovala takým tempom že bolo potrebné vytvoriť pracoviská oddelené od telegrafných staníc. Tieto pracoviská spočiatku pracovali predchádzajúcimi spôsobmi, t. zn. na spojenie s lietadlami používali telegrafiu a často aj zemepisné polohy lietadiel boli získané pomocou zameriavania rôznymi telegrafickými pracoviskami. To všetko bolo pomalé a tak v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa začalo pomaly prechádzať na spojenie s lietadlami prostredníctvom rádiotelefónie, a na určovanie polohy lietadiel s pomocou pozemných vysielačiek rozhlasu, tiež rádiomajákov a neskôr aj radarov. Rádiotelefónia sa dovtedy používala iba na spojenie s lietadlami na letiskovej ploche, alebo v bezprostrednej blízkosti letísk.

Na grafický záznam pohybov lietadiel sa na Oblasti roku 1961 používal štvorčekový papier o veľkosti asi 80cm vertikálne a asi 100cm vodorovne. Pripevnený bol na šikmej doske na obrázku (za ktorý ďakujem Ivanovi Weissovi):

.

Papier bol rozdelený vertikálne na dve polovice: ľavá predstavovala deň od 0 hodín do 1200, pravá od 1200 do 2400. Polovice boli ďalej rozdelené vertikálne na 12 častí, z ktorých každá časť predstavovala jednu hodinu; vodorovne sa čítala vzdialenosť: každý štvorček predstavoval 5km. Vertikálne každý štvorček predstavoval (tuším) 5 minút. Mrzí ma, že som si jeden z tych papierov neschoval na pamiatku… Pokúsim sa aspoň časť takého papiera nakresliť:

Na svoju dobu to bol celkom dôvtipný systém, a skúsený pracovník bol schopný na jeden pohľad zhodnotiť momentálnu leteckú prevádzku v jeho oblasti, spolu s predpokladanými letmi najmenej na hodinu dopredu.

Na pripojenom obrázku pracovník napríklad nastúpi službu o 1100 hodine. Na prvý pohľad zistí že tri lietadlá už opustili jeho priestor tým že preleteli nad Štúrovom smerom do Maďarska o 1030 a 1037 (a prešli pod právomoc maďarskej služby riadenia letovej prevádzky), a nad Brnom o 1042 (a prešli pod právomoc českej služby); jedno lietadlo sa nachádza v jeho priestore keď preletelo nad Štúrovom o 1058; a nakoniec jedno lietadlo má vstúpiť do jeho priestoru o 1113 hodine.

Zprávy o skutočných a plánovaných polohách lietadiel prijímal pracovník z rôznych zdrojov:  od telegrafistov a telefonistiek na papierikoch, priamo od lietadiel cez rádiotelefóniu, od susediacich pracovísk po telefóne, cez ďalekopis, a aj slovne od kolegov.

Pracovník mal za hlavnú úlohu zaznamenávať  očakávané a skutočné časy prieletu lietadiel nad bodmi povinného hlásenia (v tomto prípade Brno, Nitra a Štúrovo), a najmä mal za povinnosť prideľovať letové výšky tak aby sa zamedzila možnosť priblíženia dvoch lietadiel na rovnakej výške.

Obrázok aj celkový popis sú tu zjednodušené pre názornosť. Chýbajú na ňom napr. podrobnosti lietadiel, a tiež mnohé iné orientačné body, ako napr. Břeclav, Veľké Kostolany, Bratislava, Sliač, Košice, atď.

Tento systém sa používal asi do roku 1965, kedy bol nahradený tzv. prúžkovým systémom, v ktorom informácie o lietadlách boli napísané na prúžkoch papiera, ktoré sa ukladali v časovom vzostupe na tabuli pred leteckým kontrolórom:

Na obrázku z (asi) roku 1975 sú odľava Jano Frič, Fero Lisý a Marek šibík.

Par obrázkov sa dá nájsť tu   https://docs.google.com/file/d/0BxBeCIqHgsr4cUU0Z3RMRWREelE/edit

Je to Kronika Brigády Socialistickej Práce na Oblastnom Riadeni Letovej Prevádzky v rokoch 1976 až 1986. Bohužiaľ, celá kronika je 261Mb veľká, a text v nej je tesaný ako si to normy socialistického veršovania vtedy požadovali…