Založ si blog

(1a) Detstvo v Bratislave.

English version can be found under  http://charles794.blogspot.com/2012/11/childhood-in-czechoslovakia-1936-1945.html

Poznámka.

Z praktických dôvodov zostáva slovenská verzia týchto stránok bez zmien. Novšie informácie, ak sa vyskytnú, sú pridávané IBA do verzie v anglickej reči.

 

Karol Hatvani (ale aj Hatvany, ba aj Hatvanyi), otec môjho otca Františka Hatvaniho, pochádzal zo Šale nad Váhom, kde bol pokrstený ako Carolus Hatvani 15. 10. 1879 (https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-14327-56989-37?cc=1554443).

Otcom mu bol Franciscus Hatvani (povolaním inquil = nádenník?), narodený v Kiskunfélegyháza 17. 12. 1853, matka Rosalia Oláhová (1855-1931), Cigánka (jej rod sa dá vystopovať až do roku 1780).

Otec mu zomrel v tom istom roku 1879, o pár mesiacov pred dedovým narodením.

_________________________________________________________________

Otec predchádzajúceho Franciscusa bol Emericus Hatvani, narodený v Kiskunfélegyháza 18. 8. 1831, matka Anna Nagy

Otec predchádzajúceho Emericusa bol Ladisl. Hatvani, narodeny   ?????                                              , matka ???_________________________________________________________________

Dedova žena Júlia, rodená Maczki, sa narodila v Tardoskedd-e, kde jej otec Maczki János bol prednostom na železničnej stanici. Pradedova žena Rozália (v rodine nazývaná Rozanenna) sa po pradedovej smrti vydala za muža menom Viczena, a dedo mal niekoľko nevlastných sestier a aspoň jedného nevlastného brata Štefana, ktory žil v Kotešovej pri Žiline. Jeho vnučka a pravnučka Zlatica nás chodili dlhé roky do Bratislavy navštevovať. Dedo slúžil štyri roky v rakúskej armáde v Korneuburgu (Eisenbahn und Telegraphen-Regiment). Tu je na snímke uprostred, označený oranžovym kolieskom na hrudi. V rohu je jeho podoba asi 75-ročného:

Viac som o ňom napísal tu   http://hatvani-havelka.blogspot.com.au/2007/10/karol-hatvani.html

Po roku 1900 sa vrátil do Šale, oženil sa, a roku 1906 už bývali v strážnom dome oproti budove železničnej stanice Pozsony-Dynamitgyár, po roku 1920 premenovanej na Bratislava-Dynamitová továrna. Takto vyzerali roku 1917 (muž vl’avo je agent s dobytkom Žid Weisfeiler, dievča v bielej blúzke je Malči (Malvína?) Pošvárová, dievča vpredu, s gombíkmi, je Mária Brantnerová, jej brat Nándor Brantner je v uniforme rakúskeho vojska):

V tom dome sa im narodili štyri deti (odľava Helena, František a Štefan), môj otec bol z nich č. 3, a v tom dome bývali až do dedovho odchodu do dôchodku r. 1940. Deti boli nadané a v živote to dotiahli dosť vysoko: všetky zmaturovali na gymnáziu, čo v tej dobe bola dosť veľká vec; najstarší syn, Štefan, sa stal rušňovodičom, čo v tej dobe malo aspoň taký lesk ako dnes (písané roku 1975)  kapitán dopravného lietadla; staršia dcéra Helena pracovala dlhé roky ako sekretárka riaditeľa v Dynamitke; mladší syn František (rád sa nechal oslovovať ako Karol), môj otec, začal ako úradník na daňovom úrade a odišiel do penzie ako redaktor v nakladateľstve Práca; mladšia dcéra, Rozália (Ruženka), pracovala po celý svoj život ako odhadca škôd v poisťovniach. Ja som s nimi býval od svojho šiesteho roku (1942) až do roku 1963; k rodičom, ktorí od (asi) roku 1940 až do roku 1949 bývali v Novej dobe 3 (na okraji Kuchajdy), som chodil málokedy. Aj keď sa tí roku 1949 prisťahovali “k nám” na Račiansku som dával prednosť spoločnosti mojich starých rodičov, a tete Ruženke a Helenke. Roky 1942 až 1949 pokladám za najšťastnejšie roky detstva. Takto sme vyzerali roku 1953/54 (Helena bola vydatá za Lepišových syna):

Ako to už na železnici bývalo, zamestnanci mali dovolené hospodáriť na štráfoch zeme pozdĺž železničných tratí. Dedo obrábal za blízkym mostom kus zeme, asi 80 metrov širokej a 400 metrov dlhej. Medzi jeho zemou a železničným násypom bol rybník zvaný Halatka, nazvaný po Haladovcoch, ktorí tam bývali niekedy pred prvou svetovou vojnou. Bohužiaľ, lepšej fotky z nej nemám; táto je z jej východného konca. V pozadí dom Kancových a stará železničná štreka:    Terajšia štreka sa vinie tesne vľavo od okraja tohto obrázku,

Ten rybník bol 20 až 40 metrov široký a ťahal sa pozdĺž celého pozemku. Rybník bol plný rýb. Boli v nom líni, šťuky, ostrieže, belice, karasy, piskľaví číci a iste aj iné ryby. Po dne sa plazili škeble, z brehu do vody skákali žaby každých pár krokov. Na brehoch žili užovky, v šachorí hniezdili rákosníci a divé kačice, v noci bolo počuť podivné hlasy bukačov, pri priaznivom vetre bolo z hôr (Chlmec) počuť melodické jódlovanie žlny, ba niekedy aj kukučku; za štrekou, smerom k Rendezu, sme párkrát videli fúzatého vtáka ktorému som hovoril pštros. Až o veľa neskôr som objavil že to bol drop. Tamisto bolo vídať škovránkov, tancujúcich zajacov, nálety na nás robili bíbici (po nemecky Kiebitz), strašili nás jarabice s krikom vylietajúce spod nôh, prepelice poletujúce v malých kŕdľoch tesne nad trávou, a aj iní vtáci a zvieratá. Raz v zime sme sa s tetou Helenou brodili vysokým snehom do vinohradov, a kúsok nad koncom chodníka Nový záhon sme vyplašili jeleňa-paroháča, ktorý sa obrovskými skokmi rozbehol hore kopcom (vinohrady boli “štekového” typu); to bolo jediný raz kedy som jeleňa v Malých Karpatoch videl. Občas k Halatke prichádzali chlapi-ondatrári, ale nikdy som nevidel že by nejakú chytili. Raz sme potrebovali s dedom odplašiť krivonosku, ktorá nám robila neplechu na slnečniciach. Chceli sme prakom streliť kúsok kameňa niekde blízko nej, ale dedo ju nešťastnou náhodou trafil a zabil, hoci bola hádam 10 metrov ďaleko. Po počiatočnej pýche nám jej obom bolo ľúto dlhé roky. Na tom istom mieste sa mi o nejakých 50 rokov neskôr prihodila čudná vec…

Pokračovanie článku je pod nadpisom  http://karol3.blog.pravda.sk/2012/05/28/1b-detstvo-v-bratislave/

(78) Pravda pravdúca.

26.09.2023

Vo vzdialenej krajine mi žije vzdialený synovec. S jeho dávno zosnulým otcom, mojim bratancom, sme bývali dobrí kamaráti. Tento synovec, s ktorým som sa nikdy osobne nestretol, ma objavil v korešpondencii jeho otca, našiel ma na internete a už hádam desať rokov si dopisujeme. Spočiatku som mu posielal fotografie a moje spomienky na jeho otca, v posledných rokoch si píšeme o [...]

(77) Rady do života.

25.09.2023

Máme so ženou štyri deti a už aj niekoľko vnúčat. Obaja sme mali dobrú pracovnú kariéru a už sme aj pár rokov na penzii. Obaja sme chodili do škôl v ktorých náboženstvo bývalo jedným z povinných predmetov. Ja osobne som nemal ten predmet bohvieako rád a keď zrazu zmizol mi vôbec nechýbal. Moja Rodina nebola nábožná, do kostola sa chodievalo – ak vôbec – iba [...]

(76) Vďaka.

15.06.2023

Prišiel som na medzinárodné letisko dobrú hodinu pred odletom, preliezol cez všetky prekážky až nakoniec som sa dostal do priestoru na čakanie. Až tam som objavil že moje lietadlo mešká asi dve hodiny… Poprechádzal som sa po hale až napokon som sa posadil na jedno z mála prázdnych miest. Okolo sedeli ľudia z mnohých končín sveta a v rôznych štádiach čakania, od [...]

medvede, tabuľka, Repište

Pellegrini: Mimoriadne rokovanie parlamentu k odstrelu medveďov zatiaľ nebude

28.03.2024 11:31

Zákon o možnom odstrele rizikových medveďov sa má prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní na najbližšej riadnej schôdzi.

Francúzsko, hasiči, požiar

V Maďarsku zomrela jedna osoba pri požiari v domove dôchodcov

28.03.2024 11:17

Pravdepodobnou príčinou požiaru bolo fajčenie v posteli, vyšetrovanie však ešte prebieha.

Illinois, police

Útok nožom v Illinoise si vyžiadal štyroch mŕtvych a päť zranených

28.03.2024 10:46

Podozrivého muža policajti zadržali. Motív útoku nebol bezprostredne známy.

karol3

Detstvo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 83
Celková čítanosť: 349941x
Priemerná čítanosť článkov: 4216x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy