(26) Čo robí konštruktér (6/6).

JB Camiru sme úspešne dokončili, a na stoloch sa nám objavil nový model, VL Commodore.

Bolo to ďalšie nové auto, s novým oplechovaním a s novým šesťvalcovým motorom o obsahu 3000ccm. S motorom prišla aj nová štvorstupňová automatická prevodovka, a oboje, motor aj prevodovka, boli vyrobené firmou Nissan v Japonsku.

Motor aj prevodovka boli ovládané elektronicky, a pre mňa to znamenalo že som sa musel začať učiť o elektronike, o ktorej som dovtedy nevedel zhola nič. Naša kabeláž obsahovala veľa nových zástrčiek a iných súčiastok, všetko dovezených z Japonska; kabeláž na prechádzajúcich autách mala väčšinou americké zástrčky, alebo, v prípade modelu VK, nemecké. Práca bola preto zaujímavá, podarilo sa mi to všetko dotiahnuť až po prvé prototypy.

Jedného dňa prišiel za mnou šéf a hovorí mi že od budúceho týždňa budem preradený na počítače. A vraj mám na tých počítačoch vyvinúť niečo čo sa bude hodiť elektrickej sekcii.

GM pár mesiacov predtým doviezol z Ameriky počítač Applicon s asi desiatimi obrazovkami. Ja som dovtedy nemal s počítačmi nič do činenia, ale to mu nevadilo – vraj všetcia sme na tom rovnako (to sa písal rok, tuším, 1983). A tak od budúceho týždňa som už sedel v kurze. Prednášajúci boli kolegovia ktorí sa práve vrátili z podobného kurzu v Amerike, teda vedeli toho iba o tri mesiace viac.

Po skončení kurzu som začal “pracovať” na jednej z desiatich obrazoviek. Keď som bol na nich sám, šlo to ako-tak; keď ich bolo obsadených všetkých desať, systém sa temer zastavil. Mal som asi dva mesiace na trénovanie pokým sa odo mňa nezačne niečo očakávať – čo vlastne mi nebolo celkom jasné, ani nikomu inému. Rozhodol som sa prekresliť moje súkromné ručne kreslené elektrické schématko. Kolegom, ktorí prichádzali za mnou so závisťou trochu čumákolovať som povedal že to je niečo čo som našiel v systéme počítača. Tak som sa bavil pár mesiacov, keď jedného dňa som v obchode objavil počítač zvaný Apple Macintosh: nový, s maličkou čiernobielou obrazovkou, neuveriteľne rýchly (v porovnaní s Appliconom v GM), a s niekoľkými programami z ktorých každý sa mi pozdával. Najprijateľnejší z nich sa mi zdal byť Macdraft, a s tým mi predajňa dovolila sa trochu pohrať. Program bol ďaleko lepší než to na čom som pracoval v GM!

Macintoša, spolu s jeho Apple tlačiarňou, som kúpil, v GM som dal výpoveď, a začal som inžinierčiť  na vlastnú päsť. Po GM som ako inžinier-kontraktor pracoval pre rôzne podniky: Nissan (asi rok), Toyota (niekoľko ráz, dokopy asi 5-6 rokov), Micubiši (asi dva roky), Kenworth (dva razy, dokopy asi 6 rokov), atď.. O všetkých tých – akpánbodá – možno tiež niečo napíšem – zatiaľ dovidenia.

V GM som strávil necelých 14 rokov. Nemal som proti nim nič, hoci mi to od začiatku zapáchalo socializmom, z ktorého som sa pár rokov predtým vykrútil; vadilo mi že tam prehadzovali ľudí od stola k stolu, tak ako sa to stalo niekoľko ráz mne. A vadilo mi že mi šéfovali ľudia bez znalosti mojej práce, a bez akéhokoľvek záujmu o ňu – veď asi aj šéfi boli tak ako ja prehadzovaní od stola k stolu. Srdečná vďaka, GM, ale naveky Vale…