(24) Čo robí konštruktér (4/6).

S tým Nemcom (volal sa Otto T.) som zažil ešte jednu príhodu.

Vozidlá WB mali najvyšší model ktorý sa volal Caprice, celkom pohľadné auto s päťlitrovým motorom a automatickou prevodovkou: Ten mal vzadu v batožinovom priestore umiestnený malý modul ktorý mal za úlohu monitorovať zadné lampy. Ten modul prišiel z Francúzska a ja som dostal za úlohu ho namontovať do auta – najprv teoreticky a potom aj prakticky, t.j. nájsť pre neho vhodné umiestnenie. S modulom som dostal aj pôvodné francúzske schématko, navrhnuté pre ktorési francúzske auto, ktoré sa však do nášho auta nehodilo: podľa francúzskeho zapojenia by bolo možné v našom aute naštartovať motor z batožinového priestoru! Mechanici spravili kabeláž podľa môjho nového schématka, modul sme namontovali, vyskúšali a fungoval bezchybne. Zmenili sme výrobné výkresy a zadali ich do výroby. Výrobca káblov vyrobil asi 50 nových kabeláží, ktoré boli namontované do rôznych prototypov na vyskúšanie pred zahájením sériovej výroby.

Jedného dňa som bol predvolaný do Ottovej kancelárie. Hneď od dverí na mňa začal s veľkým krikom púšťať hrôzu. Po hodnej chvíli som vyrozumel čo sa stalo: kdesi v oddelení kvality objavili že moduly nie sú zapojené podľa pôvodného francúzskeho schématka, a oznámili to Ottovi ako hlavnému elektrickému inžinierovi. Otto nemal zmysel pre diskusiu. Darmo som sa mu snažil vysvetliť že “francúzske” zapojenie môže viesť k situácii kedy sa dá motor naštartovať od zadných svetiel – nepočúval: zmeň to okamžite!!!, bol jeho rozsudok. Zmenil som to a moju verziu celej príhody som opísal v našej “triednej knihe”, čo bola zbierka práve takýchto situácií, aby som bol ako-tak krytý.

Po pár rokoch, keď som už pre GM nejaký čas nepracoval, sa objavila v novinách zpráva, že GM povoláva na opravu všetky modely áut s modulmi v batožinovom priestore. Vraj kdesi v garáži niekto nečakane naštartoval auto, to skočilo dopredu a pritlačením o stenu zlomilo jednému mechanikovi obe nohy v kolenách. A vraj na vine bol vadný francúzsky modul ktory monitoruje zadné svetlá… Vadný modul? Čerta starého, pomyslel som si! Cez kamarátov v GM som sa dozvedel že motor sa naštartoval v momente keď niekto vymieňal žiarovku v zadných svetlách – dve zlomené nohy kvôli mizernému tvrdohlavému Ottovi…

VB, VC, VH.

V GM začalo obdobie tzv. svetových áut. Pre nás to znamenalo že sme dostali nové vozidlo od (General Motors) Opel v Nemecku, a mali sme ho upraviť pre naše účely. A elektricky to znamenalo výmenu pôvodného nemeckého štvorvalcového motora miestnym šesťvalcovým, ba nakoniec až osemvalcovým. Práce sme mali hodne, a auto prešlo niekoľkými zmenami ktoré postupne dostali značky VB, VC a VH. Zmeny boli zväčša v konštrukcii, ktorá sa po prvom modeli ukázala nie dosť pevná. Po týchto troch modeloch prišiel model nazvaný VK. Tento mal dostať miestny šesťvalcový motor s elektronickým vstrekovaním paliva a s elektronicky riadeným zapaľovaním – prvý taký motor v podniku General Motors!

Elektrický inžinier tesne pred zahájením našej práce dostal nervový záchvat a skončil na niekoľko mesiacov v nemocnici a liečebnom ústave. Celý návrh a vývoj nového systému pripadol mne. Nové auto aj dostalo novú “tvár”, aby bolo ľahko odlíšiteľné od predchádzajúcich sérií:

S elektrickým systémom v predchádzajúcich sériach týchto “nemeckých” áut som nebol príliš spokojný. Museli sme napr. prevziať pôvodnú nemeckú elektrickú rozvodnú skrinku s keramickými poistkami, ktoré boli dosť poruchové.

Pracujúc sám a s pomerne voľnou rukou som navrhol elektrický systém podľa svojho uváženia a následných výpočtov. S príchodom elektroniky som zavrhol sklenené a keramické poistky, ktoré GM používalo od nepamäti, a nahradil ich novými, plastickými. Pre tieto poistky nebola v GM k dispozícii rozvodná skrinka a tak som jednu navrhol sám. Poistky, spolu s niekoľkými modulmi, som premiestnil spopod prístrojovej dosky do novej krabice v priestore motora – tiež minirevolúcia v GM. V záujme spravodlivosti musím uviesť že Otto mi to všetko podpisoval bez slova, bez otázky, bez poznámky!

Najviac som zápasil s elektronickým zapaľovaním a s elektronickým vstrekovaním paliva. Oba systémy boli v GM nové a nevyskúšané. Dodávateľom bola firma R. Bosch v Nemecku. Súčiastky sme dostali, mechanici ich aj pomaly montovali na pár motoroch, ale ja som mal problem s ich zapojením, a vôbec, niektorým ich funkciam som ani nerozumel. Miestna odbočka Bosch-a tiež nemala šajnu a tak som si nakoniec povolal inžiniera-špecialistu z Nemecka, tuším Ullrich sa volal, a s ním sme to za dva-tri dni konečne upiekli.

Pri prvých prototypoch som ešte odstránil pár blšiek ktoré nebolo možné predvídať na papieri, a auto od začiatku sériovej výroby až do jej konca o pár rokov nemalo žiadny elektrický problem.