Založ si blog

(50) Šárika.

Michail Prišvin sa zmieňuje v Koreni života o Facélii, ktorá naňho na celý život zapôsobila svojim … – svojim čím??? Čím ženy pôsobia na chlapov?

Nie, nebuďme cynickí, nehodí sa mi to tu do myšlienok! Čím teda? V mojom prípade je to náhodné gesto ruky, náhodný uhol zápästia; spôsob akým sa dievča-žena zahľadí na niečo, niekam, na niekoho; vôňa vlasov; neviem to popísať – lepší odo mňa sa o to pokúšali od doby kamennej až dodnes, a neuspeli! Iba neskôr po takýchto vypozorovaniach si uvedomím aj jej krásu tváre, jej chovanie, jej hlas, krásu jej postavy, ladnosť jej pohybov. To všetko však začína tým prvým náhodným gestom, tým uhlom zápästia, ktoré akoby zázrakom navodia v mojej mysli prijatie jej krásy, alebo aspoň pretvorenie jej ne-krásy do tvarov ktoré mne – a možno nikomu inému – dúfam, že nikomu inému! – boli krásne.

Odvtedy už uplynulo viac než 50 rokov, dievča ktoré mám na mysli mi tu sedí (ako duch) na pleci, a nehlučne kibicuje do klaviatúry: počujem ťa, krásavica, a vitaj tu v mojej záhrade, ktorá mohla by aj Tvojou, nebyť Brownových pohybov života ktoré nám umožnili sa stretnúť, a ktoré nás odkarambovali každého inam.

Mal som asi 28 rokov a pracoval som na najnižšom stupienku v riadení letovej prevádzky. Okrem mojej práce som mal aj niekoľko iných záujmov: učil som lietanie na motorových lietadlách na vajnorskom letisku, plánoval som výstavbu radarových stredísk na blízkych kopcoch nad Račou, rád som sa po tých kopcoch aj špacíroval a pozoroval zvieratá, hmyz, rastliny a aj tie kopce samotné. V mojom ponímaní som bol naprosto obyčajný človiečik svojej doby. A jedného dňa sa mi pred očami objavila Ona, moja “Facélia”. Stalo sa to celkom proste a nepozoruhodne: prišlo novoprijaté dievča z vedľajšej kancelárie, prinieslo nášmu vedúcemu akýsi kúsok papierika, otočilo sa a zmizlo vo dverách. Ten deň prišlo ešte párkrát, vždy s podobným kúskom papierika, a nemohol som si nevšimnúť spôsobu akým ten papierik položila, akým sa otočila, chytila kľučku, otvorila a zatvorila dvere, s končekmi prstov viditeľnými až do posledných desiatich centimetrov pred zatvorením dverí. A vírus bol pod kožou!

Mala vtedy asi 20 rokov. L’udia ju začali volať Šárika, a to meno jej prischlo natoľko že ani sám nemám chuť ju tu nazvať jej menom skutočným – načo vlastne?***

Po čase, hádam po pár dňoch či týždňoch od toho prvého dverízavretia, sme sa na seba pozreli, sprvoti náhodne, časom nie celkom náhodne, a ešte časom náročky. Tá fáza zoznamovania trvala dlhé týždne, ak nie mesiace. Konečne raz sme sa náhodne dostali k slovu, k celkom obyčajnému kancelárskemu slovíčku: “Dajte tento papierik šéfovi, prosím”. “Iste, vybavím…” A pomaly sme sa začali vyhľadávať. Objavili sme jeden v druhom podobné záujmy, podobné názory, rovnaké nápady; niekedy sa nám obom až dych zatajil keď sme na niečo takého jeden v druhom naďabili!

Bola to láska? Čo je láska? Ja som vtedy chodil s jedným prekrásnym dievčaťom, brať sme sa plánovali, a lásky som mal až skoro nad hlavu, dievča bolo nadmieru štedré (viď blog (58) Vlasta); Šárika sama mala tiež kohosi, s ktorým si dopisovala a ktorý ju odkiaľsi chodieval navštíviť, raz som ho dokonca aj v jej spoločnosti stretol. Nepáčil sa mi, ako sa chlapom nepáčia iní chlapi ktorým sa páčia ženy ktoré sa páčia im. Zložité? Chlapi vedia o čom hovorím, a ženám to môže byť fuk. Šárika sa s mojou vtedajšou láskou poznala, ba časom sa stali z nich aj kamarátky, takže som nemal čo tajiť, ani nebolo vlastne čo…

Z našej svatby s mojou vtedajšou láskou nebolo nič, milá láska sa čoskoro vydala za kohosi iného, a viac som ju nevidel. Šárika tu však zostala.  Vedela že som “slobodný”, a trochu sme sa zblížili. Naše vzájomné sympatie však neboli posteľného typu, boli také aké som ich opísal vyššie. Dostali sme sa síce aj k bozkom, aj do postele, ale bolo to iba akosi mimochodom, “no, keď sme už tak ďaleko tak to aj dokončime”… Nebolo to to čo sme chceli, hoci to nebolo nepríjemné, naopak, bolo to navýsosť príjemné – ale debaty o všetkom možnom nám obom boli príjemnejšie.

Pracujúc na letisku sa Šárike zapáčili letušky, a zatúžila sa stať jednou z nich. Majúc rôzne styky v letectve poťahoval som všelijaké motúziky, až sa nám obom ju podarilo dostať do kurzu letušiek miestnych aerolínií. Ten kurz sa konal vo vzdialenom meste, a so Šárikou sme sa prestali vídávať, až nakoniec vôbec. Raz jej utiekol vlak a odviezol som ju z Vajnor na Ruzyň, tu na mňa čaká s mechanikom:RUZENKA SCHWARZOVAJa som sa napokon oženil,  odcestoval za prácou do ďalekej cudziny… Po pár rokoch mi jeden náš spoločný kamarát napísal medziiným že “ak sa ešte pamatáš na Šáriku, tak tá zahynula pri automobilovej nehode v Zürichu”. Mohla mať okolo 26 rokov; pred pár rokmi som našiel na internete náhrobný kameň s jej (skutočným) menom na cintoríne v Podunajských Biskupiciach (iba Šárika ktosi tam premenoval na „Marika“; dátumy suhlasia).

Prečo som si na toto spomenul, a prečo som zacítil potrebu to vraziť sem do počítača a na internet? Nuž prišlo k tomu takto…

Mám skoro 79 rokov, štyri deti, šesť vnukov, krásnu a dobrú ženu, a občas zaskočím niečo kúpiť do miestnych obchodov. V jednom z nich je už dlhé mesiace asi dvadsaťročné dievča ktoré sa náramne podobá na tú “moju” Šáriku. Nielen výzorom, pohybmi, chovaním, hlasom, ale všetkým – sem by som kľudne mohol vložiť odstavec  označený hentam hore hviezdičkami ***! (Až sa mi to prieči napísať!).

Túto miestnu “Šáriku” trochu škádlim predpoveďou že raz tu v tomto obchode bude veľkou šéfkou, že má na to všetky predpoklady. A ona mi dnes, idúc od pokladne pomôcť postaršej zákaznícke s nákupom, potichu povedala že mi povie jej tajomstvo, ale že nikomu ani muk!!! Prisľúbil som:

“Prihlásila som sa do kurzu letušiek aerolínií!”

Motúziky už nemám naporúdzi, musí si dievča pomôcť sbožoupomocou samo. Dúfam však že nikdy v živote si nesadne do auta v Zürichu …

(78) Pravda pravdúca.

26.09.2023

Vo vzdialenej krajine mi žije vzdialený synovec. S jeho dávno zosnulým otcom, mojim bratancom, sme bývali dobrí kamaráti. Tento synovec, s ktorým som sa nikdy osobne nestretol, ma objavil v korešpondencii jeho otca, našiel ma na internete a už hádam desať rokov si dopisujeme. Spočiatku som mu posielal fotografie a moje spomienky na jeho otca, v posledných rokoch si píšeme o [...]

(77) Rady do života.

25.09.2023

Máme so ženou štyri deti a už aj niekoľko vnúčat. Obaja sme mali dobrú pracovnú kariéru a už sme aj pár rokov na penzii. Obaja sme chodili do škôl v ktorých náboženstvo bývalo jedným z povinných predmetov. Ja osobne som nemal ten predmet bohvieako rád a keď zrazu zmizol mi vôbec nechýbal. Moja Rodina nebola nábožná, do kostola sa chodievalo – ak vôbec – iba [...]

(76) Vďaka.

15.06.2023

Prišiel som na medzinárodné letisko dobrú hodinu pred odletom, preliezol cez všetky prekážky až nakoniec som sa dostal do priestoru na čakanie. Až tam som objavil že moje lietadlo mešká asi dve hodiny… Poprechádzal som sa po hale až napokon som sa posadil na jedno z mála prázdnych miest. Okolo sedeli ľudia z mnohých končín sveta a v rôznych štádiach čakania, od [...]

putin, kim

Putin podal Kimovi pomocnú ruku: Zablokoval dohľad OSN nad sankciami voči KĽDR

28.03.2024 22:10

Kroky Ruska podľa hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Matthewa Millera "cynicky oslabujú" medzinárodný mier

Juraj Blanár

Blanár: Vstup do NATO bol významný krok, potvrdzujúci váhu aj dnes

28.03.2024 21:53

Aliancia je predovšetkým obranná a mierová organizácia, zdôraznil minister.

Izrael Palestína Hamas Vojna humanitárna pomoc

Súdny dvor nariadil Izraelu, aby nebránil humanitárnej pomoci smerujúcej do Gazy

28.03.2024 21:38

Hlavný súdny orgán OSN reagoval na podnety Juhoafrickej republiky. Tá obvinila Izrael z genocídy.

Tragická nehoda slovenského autobusu v Chorvátsku.

Autobus v JAR sa zrútil z mosta, zahynulo 45 cestujúcich

28.03.2024 21:15

Nehodu prežilo len osemročné dieťa, ktoré záchranári previezli s vážnymi zraneniami do nemocnice.

karol3

Detstvo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 83
Celková čítanosť: 349969x
Priemerná čítanosť článkov: 4216x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy