(22) Čo robí konštruktér (2/6).

Medzi elektrickými inžiniermi som mal priateľa. Spoznali sme sa mimo práce, on hrával tenis v rovnakej súťaži, a raz-dva razy sme aj hrali proti sebe. Keď sme napokon naďabili na seba v práci iba sme sa jeden na druhého zaškerili. Sekcia elektrických inžinierov bola od môjho stola iba o dva stoly ďalej. Inžinierov tam bolo asi 5: rádiový inžinier, vypínačový, prístrojový, lampový a “makarónový”. Tým makarónovým bol náhodou práve tento môj priateľ.

Pred tým než sa stal elektrickým inžinierom bol inžinierom pre sedadlá. Predchádzajúci elektrický inžinier, ktorý mal na starosti kabeláž, zomrel, a môjho priateľa preradili na jeho miesto. On, tak ako ja nedávno s elektrickými výkresmi, nemal s elektrinou nic spoločného. Proste bol preradený zo sedadiel na elektrické dróty. Nebol ani inžinierom, nemal univerzitný diplom, na sedadlá sa akosi vypracoval z kresliča. Na rozdiel odo mňa, on sa o elektrinu nezaujímal, mal rád svoje sedadlá. Svoju prácu si robil tak ako som to zhruba popísal vyššie, ako to bolo v GM tradíciou. V mojich očiach však elektrina znamenala niečo viac než prosté umiestňovanie drótov v autách. Na druhej strane sa však musím priznať že ja sám som toho o elektrine nevedel veľa. Za mladi som zmontoval dve kryštalové rádiá, mal som stavebnicu Stabil kde bolo pár elektrických motorčekov, dva roky som pracoval ako elektrický mechanik na prúdových stíhačkách, a mal som prsty v projektovaní inštalácie radaru, pozri   http://karol3.blog.pravda.sk/2011/04/20/12-riadenie-letovej-prevadzky-cast-4/

Zaumienil som si že sa na elektrinu pozriem trochu dôkladnejšie. V kníhkupectve som našiel príručku pre elektrických mechanikov v americkom námorníctve, a tú som si preštudoval od začiatku až do konca (s výnimkou popisu lodných zariadení). Svoje novozískané poznatky som začal uplatňovať v skúmaní elektrického systému v autách na ktorých som pracoval – a začal som objavovať zaujímavé veci!

V učebnici som znovuobjavil základné elektrické poučky a zákony, ako napr. Ohmov zákon, Kirchhoffov zákon, tiež vedomosti o konštrukcii batérií, alternátorov, elektrických motorov a pod. Začal som sa dozvedať ktorý z inžinierov v elektrickej sekcii má tieto veci na starosti – žiadny! Napríklad batérie a alternátory mal na starosti motorár, ale ten sa zaujímal iba o ich tvar, veľkosť, váhu a spôsob uchytenia na motore a v jeho okolí; prístrojár sa zaujímal o prístroje, kabelážový iba o káble, atď. Žiadny z nich nemal na starosti povedzme elektrické parametre batérie a alternátora. Keď sa napr. alternátory na nových autách začali spaľovať, GM obvinilo dodávateľa alternátorov. Ak dodávateľ doporučil alternátor s vyšším výkonom GM doporučenie prijal a do áut sa začali montovať väčšie alternátory; vyšší výkon alternátorov viedol k prehrievaniu priľahlej kabeláže a tak po čase sa priemer káblov trochu zväčšil. Ak sa napr. začala vypaľovať jedna poistka, bola nahradená poistkou väčšou. Nikto sa nezaujímal prečo sa vlastne tá poistka vypaľuje; nikto tiež neprišiel na to že väčšia poistka potrebuje väčšiu priľahlú kabeláž; pôvodná menšia kabeláž sa následne začala prehrievať. Tak to bolo so všetkými elektrickými súčiastkami. Stále súc iba konštruktér v mechanickej sekcii začal som si potajme robiť elektrické výpočty skutočných situácií ako sa vyskytovali v autách na ktorých som pracoval. Mnou vypočítané parametre sa často – ak nie vždy – líšili od skutočnosti.

K výpočtom som používal elektrický systém auta LH Torana, pre ktoré som pár mesiacov predtým pripravil výkresy pre kabeláž v priestore motora:

Toto auto malo niekoľko variantov. Základný model mal štvorvalcový karburátorový motor s objemom 1900ccm a štvorstupňovú manuálnu prevodovku; k dispozícii bola aj trojstupňová automatická prevodovka. Vyšší model mal šesťvalcový motor, najvyšší (na obrázku) osemvalcový s objemom 5000ccm.