Už raz dávno múdry Ezop…
…napísal rozprávku o husi ktorá kládla zlaté vajcia. Po ňom tú rozprávku napísalo veľa iných a v rôznych obmenách. Naposled tuším akýsi Marx, ale ten ju z akýchsi dôvodov nestihol domyslieť do dôsledkov…
Obsah rozprávky je podobný vo všetkých tých obmenách: hus kladie zlaté vajcia a ľudia ktorí ju vlastnia bohatnú. Až raz jeden z jej majiteľov chcel mať viac než jedno vajce, hus zabil aby si tých vajec nabral viac, ale nenašiel v nej žiadne a tak s jeho bohatstvom bol koniec. Aspoň sa však raz dobre najedol…
Keď som niektoré verzie tej rozprávky čítal ako decko som sa dobre pobavil – dobre sa to čítalo. Nemal som však rozum sa nad nimi trochu zamyslieť.
Keď som trochu vyrástol pripomenuli mi tie rozprávky moje skúsenosti so socializmom v Československu, a vôbec, celú jeho históriu v tej slávnej a bohatej krajine až do roku 1948.
V tej slávnej a bohatej krajine žilo veľa husí ktoré znášali zlaté vajcia. Tie husi mali rôzne názvy, žili v rôznych dvoroch a na rôznych poliach. Na dvore priemyselnom boli husi s názvami Baťa, Škoda, Tatra, ČKD, Jawa, Rolný, Nehera, Tvarožek. Na dvore umeleckom žili husi s názvami Dvořák, Mánes, Smetana, Voskovec, Burian, Čapek, Jirásek, atď. Na poliach žili také husi s názvami Roľník, Sedliak, Statkár, Hospodár, atď.
Roku 1948 všetky tieto husi, ktoré znášali zlaté vajcia, pripadli do ruky človeku ktorý si dal názov Socialista. Ten tie všetky husi začal jednu po druhej rôznymi spôsobmi vraždiť s úmyslom nájsť v nich viac zlata, a tiež s úmyslom sa dobre najesť. Vraždil a vraždil, až nakoniec už nebolo čo vraždiť, ale tiež už sa nemal z čoho dobre najesť – a ani nemal zlaté vajcia aby si za ne nejaké to jedlo kúpil.