V aute sedím ja s našou vtedajšou susedou.TD2000 je replika britského auta MGTD, s niekoľkými modernými prvkami. Motor je Nissan 2000ccm (neskôr Toyota), prevodovka manuálna 5-stupňová (naplánovaná bola aj štvorstupňová automatická); náhon na zadné kolesá; podvozok je oceľový rebríkovej konštrukcie, karoséria z plastiku; čalúnenie – koža, pneumatiky dosť široké aby stačili na krutný moment motora. Prístroje sú moderné s „historickým“ ciferníkom.
V aute sedím ja s našou vtedajšou susedou.
Toto auto začala projektovať firma Marshall Cars. Pôvodne malo karburátorový, pre sériovú výrobu však použili motor s elektronickým vstrekovaním paliva. Ja som dostal za úlohu navrhnúť elektrický systém, a dohliadať na celkovú dobrú funkciu toho systému. Po niekoľkých prototypoch celý projekt kúpila firma Geelong Agricultural. Tá tiež vyrobila niekoľko prototypov, ale nakoniec to predala inej firme, Australian Classic Cars. Ja som sa podieľal na elektrickom systéme pre všetky tie prototypy.
Asi v polovici roku 1987 sme usúdili že množstvo elektrických súčiastok, ako sú relátka, rôzne moduly, poistky, atď., sa do priestoru pod palubnou doskou nevmestia, ani do priestoru motora. Navrhol som elektronický modul, ktorý obsahoval v jednej krabici všetky tieto súčiastky. Po niekoľkých ručne vyrobených prototypoch výroba toho modulu pripadla mne. Zatiahol som do toho niekoľko menších firiem, každá vyrábala niečo iného. Všetky súčiastky sme montovali dokopy v našej garáži. V tej istej dobe som dostal oficiálnu objednávku vyrobiť a dodať prvých 400 modulov pre najbližších 12 mesiacov výroby, s výhľadom na ďalších 1000 na budúci rok. Pre mňa to znamenalo značnú finančnú investíciu. Objednávku som mal, podpísanú a oštemplovanú ľuďmi a firmami s ktorými som spolupracoval už niekoľko rokov a ktorým som veril. Investoval som dosť veľkú sumu peňazí na nákup súčiastok, aj do výroby rôznych komponentov, a poslal som objednávky na 400 kusov tým menším firmám. A doma sme sa začali tešiť na náš prvý milión!
Koncom roka, tesne pred Vianocami, mi výrobca robotov oznámil že v dôsledku hospodárskej situácie vo svete sú na dne s peniazmi, a že mi nemôžu zaplatiť za asi posledné 4 týždne práce pre nich, a ani za rovnaké štyri týždne dvom elektrikárom ktorí pracovali pre mňa na sub-kontrakt. O takom niečom som nemal ani tušenia, lebo ešte iba pár týždňov pred tým nás požiadal Ford v Amerike o spoluprácu na projektovaní robotov pre ich výrobu (z čoho nakoniec tiež nevzišlo nič)!
Trvalo mi pár týždňov než som sa z tej situácie pozviechal, vyplatil elektrikárov, a dal do poriadku všetku dokumentáciu. Ledva som to krátko po Vianociach dokončil ozval sa mi podnik ktorý mi dal objednávku na 400 modulov: objednávku rušíme, lebo výrobca TD2000 krachuje! Bežal som do TD2000 fabriky: tam smútok, plač, škrípanie zubami – ďalšia strata peňazí…
Postupne všetky tie firmy jedna po druhej skrachovali, Machine Dynamics, Australian Classic Cars, CTA Ararat, rôzni drobní dodávatelia elektrických a elektronických súčiastok, a ja som mal čo robiť zachrániť náš rodinný dom, splatiť banku z ktorej sme si požičali na nákup súčiastok, atď., atď.. A bolo po našom sne o prvom milióne…
Navyše, začal som byť bez zamestnania a bez príjmu, a niekoľko týždňov som bol na nezamestnaneckej podpore. Asi po dvoch mesiacoch živorenia sa mi ozvala automobilka Micubiši, či by som mal záujem pozrieť sa na elektrický systém auta ktoré pripravujú na vývoz do Ameriky. O tom sa zmienim v nasledujúcej kapitolke.
Dívajúc sa dozadu som si uvedomil že som bol príliš ponorený do práce, a nesledoval som miestnu a svetovú hospodársku situáciu. Náš účtovník mi síce niečo tu a tam nadhadzoval, nabádal k opatrnosti, ale práce bolo toľko, a výhľady do budúcnosti boli natoľko vzrušujúce, že som jeho poznámky buď zľahčoval, alebo ignoroval. A vôbec – kto na svete vie ako predpovedať svetovú hospodársku krízu?