Neskôr som objavil že som spravil svoju prvú veľkú chybu v kariére námezdného inžiniera. Chyba spočívala v tom že som sa pred odovzdaním odhadu a ceny nezaujímal o pozadie, o dôvody prečo Nissan požiadal o spoluprácu práve mňa.Z General Motors som odišiel roku 1984. Bol som rozhodnutý si začať hľadať prácu ako elektrický inžinier pre výrobcov automobilov. Ako ”zbrane“ som plánoval ponúkať svoje skúsenosti z General Motors, a nové metódy práce s pomocou počítača.
Prvých pár týždňov doma som strávil oboznamovaním sa s mojou novou hračkou, Macintošom. Na moje prekvapenie, ako prvý zákazník sa mi ozvala spoločnosť F. Small & Sons, ktorá pripravovala automatickú linku na skúšanie nových sériovo vyrábaných motorov pre – General Motors! Hľadali niekoho kto by vedel navrhnúť elektrický systém ktorý by spájal skúšaný motor so zariadeniami na skúšobnej linke. Tým motorom bol motor pre auto JB Camira, pre ktorý som pred nedávnom navrhol elektrický systém ja sám.
Ponúkol som im že na návrh ich nového systému použijem môj počítač, s výkresmi vytlačenými na mojej novej tlačiarni Apple. Na moje sklamanie – nechceli o tom ani počuť. Počítače ešte vtedy nikto na výkresy nepoužíval, a trvali na tom aby som na prácu použil ich zaužívané metódy, t.j. ceruzky, pravítka, kružidlá, atď.. Peniaze sú peniaze, a tak skoro s odporom som doma vydoloval moje staré kresličské náradie, pokryté už aspoň 3-4 roky hrubou vrstvou prachu, a o pár mesiacov som im prácu odovzdal. Počas tých pár mesiacov som musel ísť aj do GM fabriky, kde som sa stretol s pár nedávnymi kamarátmi, z ktorých všetcia prejavili závisť že som sa na staré kolená (mal som 48 rokov) odhodlal pracovať na svojom.
Hneď po tomto kontrakte sa mi ozvala automobilka Nissan. Tá pripravovala na výrobu osobné auto Pulsar, pre ktoré sa im podarilo získať motor od GM, a to auto bolo plánované prísť na trh pod dvomi menami: ako Nissan Pulsar, a aj ako GM Astra. A že či by som mal záujem navrhnúť pre to auto elektrický systém. Po mojej kladnej odpovedi ma požiadali o predloženie môjho odhadu celkovej práce, a tiež odhadu ceny za ňu. Na môj odhad som po prvý raz použil nový počítač. Pripravil som na ňom výkresy znázorňujúce odhad elektrického systému v podobe môjho nového schématka, celkové umiestnenie kabeláže v aute, odhad parametrov alternátora a batérie, atď., a výkresy, spolu s odhadom času a ceny, som im predložil. O pár dní mi prišla oficiálna objednávka v ktorej Nissan prijíma môj odhad aj cenu, a žiada ma aby som s prácou začal vtedy a vtedy, ak je to možné. Moja radosť nemala konca-kraja – prvý kontrakt!Neskôr som objavil že som spravil svoju prvú veľkú chybu v kariére námezdného inžiniera. Chyba spočívala v tom že som sa pred odovzdaním odhadu a ceny nezaujímal o pozadie, o dôvody prečo Nissan požiadal o spoluprácu práve mňa.
Pred tým totiž než sa Nissan obrátil na mňa požiadal ich najvyšší šéf jeho konštrukciu o ten istý odhad. Odpoveď znela: asi desať pracovníkov po dobu 11 mesiacov. Ja som si bol istý že s pomocou mojich nových metód prácu dokážem spraviť sám do troch mesiacov; v odhade som im uviedol jedného inžiniera a jedného kresliča po dobu troch mesiacov. Keby som vedel o ich vlastnom odhade som mohol kľudne uviesť, povedzme, päť inžinierov po dobu 5 mesiacov, a Nissan by to prijal!
Uvedený rozdiel v čase a počte potrebných pracovníkov je tiež peknou ilustráciou rozdielu medzi zaužívanými spôsobmi práce a mojou metódou; a tiež príprava výkresov s pomocou počítača a tlačiarne, oproti klasickej ceruzko-pravítko-kružidlovej.
V skutočnosti sa však kontrakt pretiahol o nejaké dva mesiace, v dôsledku rôznych zmien počas práce. Celkove som na tom zarobil dobre, asi o 50% viac než by som zarobil za rovnakú dobu v GM, ale dlho ma škrelo že som mohol zarobiť ďaleko viac; na druhej strane však som si spravil dobré meno, čo mi pomohlo v lovení budúcich kontraktov.