Založ si blog

(53) Ruština.

V poslednom ročníku strednej školy) som dostal svoju tuším prvú jednotku na stredných školách – od profesora Iljina, ruštinára. Tak trošku trafený, ako všetcia ruštinári-Rusi pred ním, ktorý si nejakým omylom vyfantazíroval že ja som dobrý ruštinár, napriek tomu že som sedel ďaleko na Kamčatke, ako hovoril (t. zn. v poslednej lavici). Nebol som dobrý ako si to školy predstavovali (“naučte sa to odtiaľto-potiaľto!”), iba sa mi nejako podarilo osvojiť si ruský prízvuk, a páčili sa mi ruské verše a veršovánky; a piesne; a literatúra; a maliarstvo; a určitá ruská potrhlosť a neporiadnosť – hádam za to som tú jednotku dostal…

Predchádzajúci odstavec som okopíroval z jedného z mojich predchádzajúcich blogov. Vyzbrojený znalosťou ruštiny som sa začítal do kníh ruských autorov v ruštine, do prózy aj poézie: do Čukovského, Gorbatova, Leskova, Mamina-Sibiriaka, Prišvina, Katajeva, Erenburga, Fedina, Babajevského, Paustovského, Majakovského, Puškina, Lermontova, ako nám ich vtedy predajňa kníh v ruštine, zvaná Sovietská kniha, celkom lacno predávala. V mojich jednom či dvoch semestroch na Dopravnej v Žiline sme dokonca mali učebnice v tej krásnej reči, väčšinou preložené z angličtiny alebo z francúzštiny.

Po knihách som sa rozhliadal po niekom s kým by som sa mohol po rusky porozprávať. Naša suseda, pani Chalupková, odkiaľsi z Ruska, bola ženou vojaka z prvej svetovej vojny, bratislavského Maďara. Jej som nerozumel ani slovo (po rusky vôbec, po slovensky horko-ťažko), ani ona mne; navyše, ona mala zvyk kričať keď videla že nerozumiem, kričať a zrýchľovať. Nuž, nedohodli sme sa. Neďaleko nás býval starý železničiar, Rus, pán Koncov. S ním som bol rovnako neúspešný…

Po čase mi možno moja ruština zachránila život, keď som stál pred nabitou a odistenou zbraňou ruského vojaka. Príhodu, na ktorú nerád spomínam, som opísal na konci blogu   http://karol3.blog.pravda.sk/2012/05/28/1h-detstvo-v-bratislave/

Po mnohých rokoch, keď mi moja ruština už pomaly začínala hrdzavieť, som pracoval pár mesiacov vedľa jedného elektrického inžiniera z Charkova. Ten sa po rusky rozprávať nechcel, bavili sme sa po anglicky. V General Motors som pracoval s dvomi Rusmi, vojakmi z II. svetovej, Peter D. a Peter B.: tí nechceli po rusky povedať ani slovo, a aj medzi sebou sa rozprávali výlučne po anglicky.

Jedna zaujímavá príhoda sa nám so ženou udiala počas veľkého medzinárodného tenisového turnaja. Zatúlali sme sa kdesi na zadné dvorce na ktorých trénovali hráči. Dvorcov tam bolo hádam dvadsať, na niektorých hráči boli, na niektorých nie. Z diaľky sme začuli ruštinu. Pomaly, držiac sa popod pazuchy, sme špacírovali tým smerom, a videli sme tam štyroch dosť známych hráčov a dvoch-troch (asi) ich trénerov. Rozprávali sa, ale len čo sme prišli tak na dostrel huby, asi o dva dvorce od nich, stíchli. Prešli sme pomimo nich, šli dalej, a keď sme boli tak o dva dvorce ďalej, začali sa zase rozprávať. Šli sme až na koniec, po pár minútach sme sa pomaly vracali, a zase to isté: stíchli len čo sme boli nablízku, a ozvali sa zase keď sme boli o kúsok ďalej. Moja žena, čítajúc tento odstavec, mi pripomenula že či sa pamätám že na jednom z tých dvorcov sa nám prihovoril Vilas, vtedy jeden z popredných svetových hráčov: čoby nie, krásavica, veď sme potom aj sedeli a rozprávali sa s jeho ženou vedľa seba na tribúne…

Ďalší prípad.

K nám do kancelárie prišiel nový konštruktér. Nemladý, nestarý, a keď nám ho šéf predstavoval nemohol som si nevšimnúť ruštinu v jeho angličtine. Tento nový sedel asi tri-štyri počítače odo mňa, a zdal sa byť celkom výrečný a priateľský človiečik. Po pár dňoch sa dal so mnou do reči. Po chvíli som sa nezdržal a úmyselne som napodobnil jeho ruský prízvuk. Zarazil sa a opýtal sa že či viem… Odpovedal som že ako-tak. To bol koniec našej debaty, to bol koniec jeho zhovorčivosti, a po dobu nasledovných pár mesiacov, keď som odišiel inam, bol z neho zamĺknutý a nezhovorčivý človek.

Ešte jeden prípad.

Do aeroklubu vo Vajnoroch nám niekedy okolo roku 1963 bolo darované dve pekné nové lietadlá typu An-2 sovietskej výroby s registráciou OK-MYA a -MYB. Používali sa najmä na lietanie s parašutistami. Ako všetky lietadlá, aj tieto potrebovali pravidelnú údržbu: niečo bolo treba skontrolovať/naolejovať/vymeniť/atď. každých 10, 25, 50, 100 aj 500 hodín letu. Tá 500-hodinovka sa konala približne raz za dva roky, a na prvú z nich k nám prišli dvaja mechanici z Charkova. Jedného dňa som prišiel na letisko, a už zďaleka som začul ruské slová: davaj stremjánočku, prinesí atvjortočku (rebrík, šrófovák), ako si ich tí dvaja, starší a mladší, pohadzovali medzi sebou. Celý natešený som prišpacíroval k nim a započúval sa. Po chvíli som sa im prihovoril celkom obyčajnými slovami aké sa už pri takých príležitostiach používajú – nereagovali. Skúsil som ešte raz – znova neodpovedali, iba sa hlbšie zaborili do svojej práce. Na tretí raz to už ten starší z nich nevydržal a bradou ukázal smerom k vrátnici. Stálo tam čierne auto Volga, o ktoré sa ležérne opieral mladík s cigaretou. Pochopil som že im nie je dovolené komunikovať a odšpacíroval som sa od nich preč. Boli tam dva dni, ráno ich tá Volga priviezla, poobede odviezla, mladík sa tam obšmietal celý ten čas, a z celého aeroklubu s nimi neprehovoril nikto ani slovíčko…

A posledný prípad.

Jeden z našich synov nás so ženou počas jednej návštevy zaviedol k neďalekej novostavbe odkiaľ vraj počas prechádzky začul čosi ako ruštinu. Tá novostavba bola ruský pravoslávny kostolík, a naskutku, pár tesárov sa v ňom rozprávalo po rusky. S jedným som sa dal do reči a nemohol som ho zastaviť ako sa rozkrákoril, najmä po tom čo som mu povedal že viem po rusky iba čítať, a toto je moja prvá príležitosť v živote sa s niekým aj rozprávať. Bavili sme sa hádam pol hodinu, pokým syn a žena nezačali prejavovať známky netrpezlivosti, a museli sme sa rozlúčiť. Prečo sa tento nezdráhal si otvoriť zobák po rusky, na rozdiel od tých predchádzajúcich? Vysvetlenie hádam spočíva v tom že tí všetcia boli z Ruska (presnejšie z SSSR); tento posledný sa narodil ruským rodičom-utečencom v Číne (na “západe”!?).

(61) Mary Ann.

14.10.2016

V rokoch môjho dospievania sa vtedajšia vláda zabávala školskými reformami, v dôsledku ktorých som navštevoval niekoľko škôl. Akademicky aj spoločensky z nich najnižšia bola jedna do ktorej viac »

(60) Rok 1968.

21.08.2016

O roku 1968 som nenašiel v dnešných novinach nič a tak prikladám svoju spomienku na dva príchody Rusov do Bratislavy. Roku 1945. ... Na druhý deň po odchode posledných Nemcov sme s dedom boli viac »

(58) Vlasta.

01.05.2016

Obsah vygumovaný, bol trochu nadmieru osobný.

Donald Trump, Mike Pence, inaugurácia,

Trump a Pence navštívili Arlingtonský národný cintorín

19.01.2017 22:53

Novozvolený prezident USA Donald Trump a viceprezident Mike Pence položili veniec k Hrobke neznámych na Arlingtonskom národnom cintoríne v štáte Virgínia.

aj-kajdá, Irak, teroristi, Sýria,

Pri americkom nálete v Sýrii zahynul jeden z vodcov Al-Kajdy

19.01.2017 21:58

Veliteľ radikálov bol usmrtený pri nálete v provincii Idlib na severozápade krajiny.

summit, bezpečnostné opatrenia, policia,

Pri Piešťanoch sa zrazilo auto s autobusom, deväť zranených

19.01.2017 21:20

Pri čelnej zrážke autobusu a osobného auta v Trebaticiach v okrese Piešťany sa dve osoby ťažko zranili, ďalších sedem má ľahké zranenia.

Sídlo Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

Prežije Holjenčík dusno okolo cien energií?

19.01.2017 20:00

Pod šéfom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozefom Holjenčíkom sa zatriasla stolička.

karol3

Detstvo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 61
Celková čítanosť: 136352x
Priemerná čítanosť článkov: 2235x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy