Založ si blog

(28) Námezdný inžinier (2/8).

Nissan Pulsar/GM Astra z elektrického hľadiska pozostával z niekoľkých variant: základná (sedan), základná (kupé). Každá z nich mohla byť s klimatizáciou alebo bez nej, s dvomi alebo štyrmi reproduktormi, dvomi prednými lampami alebo štyrmi, atď..

Ledva som som odovzdal posledné výkresy zavolal mi ktosi z fabriky zvanej Machine Dynamics, ktorá pripravovala do výroby priemyselné roboty: „Vedel by si navrhnúť elektrický systém pre sériu robotov?“. Odpovedal som „Samozrejme!“… O robotoch som vtedy vedel iba čo som sa dočítal v knihách Karla Čapka, Trosku a podobných autorov, t.j. ľuďom podobné stroje. Na druhý deň som sa prišiel predstaviť a šéfkonštruktér ma povodil po fabrike. Čo som videl ma doslova ohromilo (ale tváril som sa ako by som s robotmi pracoval každý deň!): vo veľkej hale mali niekoľko zariadení, ktoré pripomínali obrovskú detskú stavebnicu. 5-6 metrov vysoké hliníkové chápadlá, pohybujúce sa asi 2 metre nad zemou na koľajniciach 3-4 metre sem, 3-4 metre tam. Chápadlá mali na konci niečo ako račie klepetá ktoré sa otvárali a zatvárali. Dnes sa to dá vidieť temer v každej fabrike; roku 1985-86 to bola ešte vzácnosť. A či si trúfam? Samozrejme!!! „Tak sem príď na deň-dva, preštuduj si čo robíme, a pošli nám svoj návrh“, rozhodol ich  hlavný šéf.

Za tie dva dni som si poobzeral tých pár prototypov čo tam mali, a posedel som si pár hodín vedľa ich hlavného elektrického konštruktéra. On pracoval s s ceruzkou a pravítkami, o grafických počítačoch vtedy ani nepočul. Počítače tam, samozrejme už používali, IBM 86, ale iba skupinou asi šiestich inžinierov-programátorov.

Roboty boli určené pre automobilku Ford, ktorá pripravovala dve nové autá do sériovej výroby. Tridsať robotov bolo určených pre športové auto Ford Capri, a asi šesťdesiat pre osobné auto Ford Falcon. Každý z tých robotov mal určitú úlohu: zdvihnúť strechu z pristavených striech, položiť ju na karosériu a podržať presne na mieste, pokým iný robot privaroval tú strechu na karosériu;  iný robot skladal vnútorné a vonkajšie plechy dverí; ďalší podával a umiestňoval blatníky, atď., atď..

Každý z robotov mal niekoľko hlavných pohyblivých ramien, niektoré iba tri, tie najkomplikovanejšie až šesť. Mrzí ma že som si aspoň jeden z nich neodfotografoval – obrázok je lepší než tisíc slov…

Každé z ramien každého robota obsahovalo desiatky elektrických súčiastok: motory na pohybovanie, senzory na informáciu pre programovanie, solenoidy na zaisťovanie ramien, senzory na udávanie vzdialeností medzi súčiastkami, a kabeláž, ktorá to všetko spájala. Roboty boli napájané dvomi rozdielnymi elektrickými zdrojmi: jeden na 12 Voltov priameho prúdu, druhý na (tuším) 360 Voltov striedavého prúdu. Každý robot bol ovládaný vlastnou kontrolnou skriňou, z ktorých každá bolo asi veľkosti veľkej domácej ľadničky. A nakoniec, všetky tie rozdielne kontrolné skrine (dokopy okolo 90) boli pospájané kabelážou. A pre to všetko som mal za úlohu navrhnúť elektrický systém, od najteoretickejšieho po najpraktickejší. Teda presnejšie – najprv podať návrh ako si to predstavujem.

U Normana, pána elektrického konštruktéra, som si urobil predstavu ako to robil on – on už totiž mal prácu asi tak na 10-15% spravenú (10-15% z celkového času asi 6-7 mesiacov). Zápasil s tým statočne, ale nestačil. Pokúšal sa, napríklad, nakresliť kabeláž v jednom kuse pre jedného robota: ručne mu to vychádzalo na výkres asi 1 meter široký a 3 metre dlhý – a ešte toho bolo málo. A počas tých dvoch dní sa mi zdôveril že mu to všetko lezie krkom a že by rád zmizol domov, do Anglicka. Áááá, tak preto hľadajú niekoho kto by ho nahradil…

Návrh som pripravil na počítači (Macintosh 512): obrázky, text, odhad potrebného času, atď.. Veľkú kabeláž som rozdelil na časti – jednu časť pre každé pohyblivé rameno každého robota. Keď som objavil že mnohé z tých ramien obsahujú rovnaké súčiastky mohol som kabeláž rozdeliť do niekoľkých skupín, čo zjednodušovalo prácu. Rôzne uchytenia elektrických súčiastok sa tiež dali štandardizovať s pomocou počítača. Dnes sú také triky samozrejmé, ale vtedy boli novinkou nad ktorou všelijakí šéfi iba vyvaľovali oči (z GM som mal o šéfoch dosť cynickú mienku, ktorú som poväčšine nemal príležitosť zmeniť). A ako korunu tomu všetkému som uviedol že s pomocou počítača a tlačiarne je možné reprodukovať ľubovoľné množstvo výkresov stlačením gombíka, namiesto doterajšieho kopírovania na objemnej a drahej mašine. Text, spolu s asi desiatimi výkresmi, som priniesol ich hlavnému šéfovi: nevedel čo má povedať, iba že mi dajú vedieť.

Vedieť mi dali asi o dva dni, a o ďalšie dva dni som nastúpil do práce. Priniesol som si svojho Macintoša aj tlačiareň (za ktoré som dostával zaplatené naviac), a pustil sa do toho.

Po pár mesiacoch, keď sa mi moja úloha pomaly blížila ku koncu, sa ma šéf opýtal či by som mal čas a záujem dohliadať ako manažer elektrického systému pre celú výrobu. Súhlasil som. „Velil“ som jednému inžinierovi (mladá dáma, Francúzka z Versailles), dvom konštruktérom a asi 15 až 30 elektrickým mechanikom; dokonca aj skladníka som mal v rukách. O tomto nežartujem, o význame tohto posledného sa zmienim za momentík. Mojou úlohou bolo tiež dohliadať na skúšanie robotov vo výrobni, ich následné prevezenie do fabriky Ford, namontovanie na výrobnú linku a konečne zaúčanie personálu Forda do ich obsluhy

Ten skladník, tuhý Kanaďan menom Fergus, asi v mojom veku (50+) vedel že svoju prácu ovláda na 100%, a nemal rád keď mu niekto do nej pchal nos; pripúšťam že si svoju prácu naozaj robil dobre. Párkrát sa na mňa aj rozkričal, s čím som nemal problémy – kto kričí obvykle nemá pravdu a chce iba zastrašiť; problémy som mal s „odpadom“. Pri takej nesériovej výrobe vzniká veľké množstvo odpadu: povedzme že je potrebné nakúpiť 82 špeciálnych súčiastok. Predajne však ich majú iba v krabici po 100. Výsledkom je 18 súčiastok ktoré momentálne nemajú použitie. Prikázal som mechanikom tie nadbytky odovzdávať do skladu na registráciu a uskladnenie – prišli za mnou že Fergus ich, aj nadbytky, s krikom vyhadzuje. Šiel som za ním, a aj mne do očí odmietol tie nadbytky triediť, registrovať a odkladať; pritom sa jednalo o súčiastky v cene mnohých tisícov dolárov, nakoniec až státisícov! Vyhodené súčiastky si ľudia tu nosili domov, tu ich hádzali do odpadu, tam s nimi podpierali neposlušné stoly… Zmieňoval som sa o tom na schôdzach – neúspešne; chcel som sa Fergusa zbaviť – nedalo sa, hlavný šéf ho podporoval. Nakoniec sa im to hnusne vypomstilo, a čiastočne to zasiahlo aj mňa, zmienim sa o tom v nasledujúcej kapitole.

Asi v tom istom čase mi zatelefónoval jeden známy či by som pre nich mohol láskavo navrhnúť elektrický systém pre repliku športového auta MGTD, ktoré začínajú pripravovať do výroby: súhlasil som. To slovo „láskavo“ tu neuvádzam náhodne: donedávna to ešte bolo „vedel by si…?“. Teraz to už je „mohol láskavo“, t.j. už som vnímaný ako niekto kto to vie!

O tom MGTD, teda TD2000, ako sa to oficiálne nazývalo, poviem pár slov v nasledujúcej kapitole.

 

(78) Pravda pravdúca.

26.09.2023

Vo vzdialenej krajine mi žije vzdialený synovec. S jeho dávno zosnulým otcom, mojim bratancom, sme bývali dobrí kamaráti. Tento synovec, s ktorým som sa nikdy osobne nestretol, ma objavil v korešpondencii jeho otca, našiel ma na internete a už hádam desať rokov si dopisujeme. Spočiatku som mu posielal fotografie a moje spomienky na jeho otca, v posledných rokoch si píšeme o [...]

(77) Rady do života.

25.09.2023

Máme so ženou štyri deti a už aj niekoľko vnúčat. Obaja sme mali dobrú pracovnú kariéru a už sme aj pár rokov na penzii. Obaja sme chodili do škôl v ktorých náboženstvo bývalo jedným z povinných predmetov. Ja osobne som nemal ten predmet bohvieako rád a keď zrazu zmizol mi vôbec nechýbal. Moja Rodina nebola nábožná, do kostola sa chodievalo – ak vôbec – iba [...]

(76) Vďaka.

15.06.2023

Prišiel som na medzinárodné letisko dobrú hodinu pred odletom, preliezol cez všetky prekážky až nakoniec som sa dostal do priestoru na čakanie. Až tam som objavil že moje lietadlo mešká asi dve hodiny… Poprechádzal som sa po hale až napokon som sa posadil na jedno z mála prázdnych miest. Okolo sedeli ľudia z mnohých končín sveta a v rôznych štádiach čakania, od [...]

mimoriadne1, mim1, zemetrasenie, seizmograf

Juhozápad Grécka zasiahlo pomerne silné zemetrasenie

29.03.2024 11:04

Otrasy bolo cítiť aj na Kréte a v Aténach.

Poľsko, NATO

Odborníci: Jednostranným vyslaním vojakov sa nestane celé NATO účastníkom vojny

29.03.2024 10:25

Na zatiaľ nepublikovanú správu nemeckých odborníkov sa odvoláva agentúra DPA.

20. rokov od vstupu Slovenska do NATO, prezidentka Zuzana Čaputová, Marián Kurilla

Garancia bezpečnosti či strata suverenity? Slovensko chráni povestný „bezpečnostný dáždnik“ z NATO už dvadsať rokov

29.03.2024 09:30

NATO presadzuje predovšetkým mierové riešenie sporov. Ak však diplomatické úsilie zlyhá, disponuje vojenskými silami pre zabezpečovanie krízového manažmentu.

Maryland most

Maryland dostane od vlády po zrútení mosta 60 miliónov dolárov

29.03.2024 08:37

Dvoch robotníkov sa podarilo zachrániť, u ďalších šiestich už úrady potvrdili úmrtie.

karol3

Detstvo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 83
Celková čítanosť: 350014x
Priemerná čítanosť článkov: 4217x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy