Založ si blog

(1a) Detstvo v Bratislave.

Karol Hatvani (ale aj Hatvany, ba aj Hatvanyi), otec môjho otca Františka Hatvaniho, pochádzal zo Šale nad Váhom, kde bol pokrstený ako Carolus Hatvani 15. 10. 1879 (https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-14327-56989-37?cc=1554443).

Otcom mu bol Franciscus Hatvani (povolaním inquil = podnájomník ?, možno nádeník), matka Rosalia Oláhová (1855-1931), Cigánka (jej rod sa dá vystopovať až do roku 1780).rosalia olah 1854-1931

Otec mu zomrel v tom istom roku 1879, o pár mesiacov pred dedovým narodením:

pradedoDedova žena Júlia, rodená Maczkyová (alebo aj Maczkiová, ba aj Maczkovszká), sa narodila v Tornali, kam jej rodičia s asi siedmimi súrodencami prišli z Hevesu v terajšom Maďarsku, kde, podľa rodinnej tradície, prekartovali/prepili akési majetky.Pradedova žena Rozália (v rodine nazývaná Rozanenna) sa po pradedovej smrti vydala za muža menom Viczena, a dedo mal niekoľko nevlastných sestier a aspoň jedného nevlastného brata Štefana, ktory žil v Kotešovej pri Žiline. Jeho dcéra a vnučka Zlatica nás chodili dlhé roky do Bratislavy navštevovať. Dedo slúžil štyri roky v rakúskej armáde v Korneuburgu (Eisenbahn und Telegraphen-Regiment). Tu je na snímke uprostred, označený oranžovym kolieskom na hrudi. V rohu je jeho podoba asi 75-ročného:

Viac som o ňom napísal tu   http://hatvani-havelka.blogspot.com.au/2007/10/karol-hatvani.html

Po roku 1900 sa vrátil do Šale, oženil sa, a roku 1906 už bývali v strážnom dome oproti budove železničnej stanice Pozsony-Dynamitgyár, po roku 1920 premenovanej na Bratislava-Dynamitová továrna. Takto vyzerali roku 1917:

V tom dome sa im narodili štyri deti, môj otec bol z nich č. 3, a v tom dome bývali až do dedovho odchodu do dôchodku r. 1940. Deti boli nadané a v živote to dotiahli dosť vysoko: všetky zmaturovali na gymnáziu, čo v tej dobe bola dosť veľká vec; najstarší syn, Štefan, sa stal rušňovodičom, čo v tej dobe malo aspoň taký lesk ako dnes (písané roku 1975)  kapitán dopravného lietadla; staršia dcéra Helena pracovala dlhé roky ako sekretárka riaditeľa v Dynamitke; mladší syn František (rád sa nechal oslovovať ako Karol), môj otec, začal ako úradník na daňovom úrade a odišiel do penzie ako redaktor v nakladateľstve Práca; mladšia dcéra, Rozália (Ruženka), pracovala po celý svoj život ako odhadca škôd v poisťovniach. Ja som s nimi býval od svojho šiesteho roku (1942) až do roku 1963; k rodičom, ktorí až do roku 1949 bývali v Novej dobe 3 (na okraji Kuchajdy), som chodil málokedy. Aj keď sa tí roku 1949 prisťahovali “k nám” na Račiansku som dával prednosť spoločnosti mojich starých rodičov, a tete Ruženke a Helenke. Roky 1942 až 1949 pokladám za najšťastnejšie roky detstva. Takto sme vyzerali roku 1953/54 (Helena bola vydatá za Lepišových syna):

Ako to už na železnici bývalo, zamestnanci mali dovolené hospodáriť na štráfoch zeme pozdĺž železničných tratí. Dedo obrábal za blízkym mostom kus zeme, asi 80 metrov širokej a 400 metrov dlhej. Medzi zemou a železničným násypom bol rybník zvaný Halatka, nazvaný po Haladovcoch, ktorí tam bývali niekedy pred prvou svetovou vojnou. Bohužiaľ, lepšej fotky z nej nemám; táto je z jej východného konca. V pozadí dom Kancových a stará železničná štreka:    Terajšia štreka sa vinie tesne vľavo od okraja tohto obrázku.

Ten rybník bol 20 až 40 metrov široký a ťahal sa pozdĺž celého pozemku. Rybník bol plný rýb. Boli v nom líni, ostrieže, belice, karasy, piskľaví číci a iste aj iné ryby. Po dne sa plazili škeble, z brehu do vody skákali žaby každých pár krokov. Na brehoch žili užovky, v šachorí hniezdili rákosníci a divé kačice, v noci bolo počuť podivné hlasy bukačov, pri priaznivom vetre bolo z hôr (Chlmec) počuť melodické jódlovanie žlny, ba niekedy aj kukučku; za štrekou, smerom k Rendezu, sme párkrát videli fúzatého vtáka ktorému som hovoril pštros. Až o veľa neskôr som objavil že to bol drop. Tamisto bolo vídať škovránkov, tancujúcich zajacov, nálety na nás robili bíbici (po nemecky Kiebitz), strašili nás jarabice s krikom vylietajúce spod nôh, prepelice poletujúce v malých kŕdľoch tesne nad trávou, a aj iní vtáci a zvieratá. Raz v zime sme sa s tetou Helenou brodili vysokým snehom do vinohradov, a kúsok nad koncom chodníka Nový záhon sme vyplašili jeleňa-paroháča, ktorý sa obrovskými skokmi rozbehol hore kopcom (vinohrady boli “štekového” typu); to bolo jediný raz kedy som jeleňa v Malých Karpatoch videl. Občas k Halatke prichádzali chlapi-ondatrári, ale nikdy som nevidel že by nejakú chytili. Raz sme potrebovali s dedom odplašiť krivonosku, ktorá nám robila neplechu na slnečniciach. Chceli sme prakom streliť kúsok kameňa niekde blízko nej, ale dedo ju nešťastnou náhodou trafil a zabil, hoci bola hádam 10 metrov ďaleko. Po počiatočnej pýche nám jej obom bolo ľúto dlhé roky. Na tom istom mieste sa mi o nejakých 50 rokov neskôr prihodila čudná vec…

Pokračovanie článku je pod nadpisom  http://karol3.blog.pravda.sk/2012/05/28/1b-detstvo-v-bratislave/

(61) Mary Ann.

14.10.2016

V rokoch môjho dospievania sa vtedajšia vláda zabávala školskými reformami, v dôsledku ktorých som navštevoval niekoľko škôl. Akademicky aj spoločensky z nich najnižšia bola jedna do ktorej viac »

(60) Rok 1968.

21.08.2016

O roku 1968 som nenašiel v dnešných novinach nič a tak prikladám svoju spomienku na dva príchody Rusov do Bratislavy. Roku 1945. ... Na druhý deň po odchode posledných Nemcov sme s dedom boli viac »

(58) Vlasta.

01.05.2016

Obsah vygumovaný, bol trochu nadmieru osobný.

Lomnický štít, lanovka, Vysoké Tatry

Na Lomnickom štíte zaznamenali najsilnejší náraz vetra od roku 1951

24.02.2017 17:27

Meteorológovia na Lomnickom štíte zaznamenali najsilnejší náraz vetra minimálne od roku 1951. Namerali pritom náraz vetra 222 kilometrov za hodinu.

Richard Sulík

Výnimka ani na diaľnice. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

24.02.2017 16:25

Minister financií Peter Kažimír u liberálov so snahou dohodnúť sa na investičnej výnimke z dlhovej brzdy nepochodil.

migranti

Člen CDU: Pusťme do Nemecka viac migrantiek, prevaha mužov škodí

24.02.2017 16:22

Uprednostniť medzi migrantmi prijímanými v Nemecku ženy navrhol poslanec vládnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Kai Wegner.

Europol, Holandsko

V Európe za rok identifikovali viac ako 17-tisíc prevádzačov

24.02.2017 16:06

Európskemu centru proti pašovaniu migrantov (EMSC) sa za rok existencie podarilo identifikovať približne 17 400 prevádzačov ľudí.

karol3

Detstvo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 61
Celková čítanosť: 139008x
Priemerná čítanosť článkov: 2279x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy